PINK
I´m not dead vs Funhouse

Pink je moja obľúbená speváčka. Je to terajšia popvá hviezda s drsnejším hlasom, a zároveň veľmi odvážna čo potvrdzujú piesne ako Stupid Girls alebo Dear Mr. President, v ktorom napísala list pre bývalého amerického prezidenta G. Busha. Myslím si, že to nie je ten typ speváčky, ktorá má len pesničky o párty a ako zbaliť chlapa, ale má piesne, z ktorých si vieme niečo zobrať. Potvrdzujú to aj jej posledné albumy I´m not dead a Funhouse, ktoré v nasledujúcich odstavcoch budem porovnávať. I´m not dead je speváčkin štvrtý album vydaný v roku 2006. Recenziu, ktorú som si o tomto albume vybrala je napísaná Barrym Waltersom, ktorý je hudobný kritik pôsobiaci vo viacerých celosvetovo známych časopisoch ako Rolling Stone alebo Spin. V jeho recenzii sme si mohli hned na úvod všimnúť, že porovnal Pink k Madonne, presnejšie ich spoločný talent na posilnenie ich umenia vnútornými konfliktami. Neskôr citátom: “The album is proof that you don't necessarily need to work with rock guys if you want to rock“( album je dôkaz toho, že nie je potrebné pracovať s rockovými producentami, ak chcete pravý rock) načrtol v akom štýle je album vedený.
Autor síce neopísal všetky piesne na albume, ale spravil pesničkový rozbor k najväčším hitom tohto albumu, ku ktorým nepochybne patria piesne ako Stupid Girl, U+Ur hand, Dear Mr. President alebo Leave me Alone. Pesničkový rozbor týchto piesní bol všeobecný: štýl piesne, pocity a krátka charakteristika piesne. Veľmi sa mi páčilo, že autor podporoval svoje argumenty časťou textu piesne, napríklad “... and writes a scathing letter in "Dear Mr. President","You've come a long way from whiskey and cocaine!"(... a napísala veľmi kritický list v piesni “Dear Mr. President“, časť textu: “Máš za sebou dlhú cestu od whiskey a kokaínu“).
Môj celkový dojem z tejto recenzie bol taký, že autor je už expert v písani hudobných kritík, mal naštudoavný materiál, vedel o čom píše, a taktoež ani nezabudol spomenúť dlhoročných spolupracovníkov, ktorí sa podielali aj na tomto albume. Z druhej recenzie je jasne vidieť, že neznámy autor nebol ešte tak skúsený ako Barry Walters. Táto recenzia má viacero chýb: autor sa oveľa viac zameral na úspechy, ktoré doteraz Pink za tento album získala, ako na stručnú charakteristiku piesní a nebola zďaleka tak obsiažná ako predchádzajúca recenzia. Na druhej strane, hneď na úvod spomenul hudobné smery, ktoré reprezentujú tento album, je to kombinácia rocku, RnB a popu. Ďalej spomenul to, že tento album je tématický a naráža na rozvod Pink a Careyho Harta. Mnohé piesne sú tým pádom pomalejšie a opisujú reálne pocity speváčky. Ak by som nepoznala albumy, a mám si jeden vybrať, vybrala by som si prvý .Po prečítaní oboch recenzii ma oveľa viac oslovila prvá recenzia staršieho albumu. Bola obsiahlejšia, všeobecne opísala to, čo by v dobrej kritike malo byť. Na druhej recenzii by autor mohol ešte trocha viac popracovať, trocha hlbšie sa do toho zakusnúť. Netvrdím, ale že starší album je lepší.

Lucia Zelenská
MYP 5