Vegetariánstvo je považované za alternatívnu formu výživy orientovanú prevažne na rastlinnú stravu. Veľakrát ide okrem spôsobu stravovania aj o životnú filozofiu zameranú na starostlivosť o zdravie (vrátene telesného pohybu a psychohygieny) a úctu k zvieratám (odmieta sa využívanie zvierat na konzumáciu, testovanie, obliekanie a iné účely). V poslednom období sa čoraz častejšie tento spôsob stravovania objavuje aj u nás. Prívrženci vegetariánstva upozorňujú často až nekriticky len na výhody a odporcovia naopak iba na riziká. Pravda však je, ako to už väčšinou býva, niekde uprostred.
História vegetariánstva
Odmietanie mäsa sa v najrôznejších podobách objavovalo v celej histórii ľudstva. Najstaršie záznamy o vegetariánstve sú zo starovekej Indie a Grécka. V oboch prípadoch bolo vegetariánstvo úzko späté s náboženskými a filozofickými dôvodmi, hlavne s nenásilným konaním proti zvieratám (v Indii sa nazýva ahinsa). Stúpenci hinduistických a budhistických spoločenstiev doteraz odmietajú konzumáciu mäsa. Aj kresťanstvo, judaizmus a islam majú vo svojej viere zmienku o čiastočne bezmäsitej strave. Počas rímskej ríše a neskorej Antiky sa vegetariánstvo prakticky z Európy vytratilo. V stredoveku niektorí mnísi nekonzumovali mäso z asketických dôvodov. Počas renesancie sa vegetariánstvo znova objavilo v Európe, ale do popredia sa dostalo až v 19. a 20. storočí. Medzi významných predstaviteľov vegetariánstva patria Pythagoras, Sokrates, Platón, Ovidius, Cicero, Seneca, Hippokrates, Leonardo da Vinci, J.J. Rosseau, Victor Hugo, Lev Nikolajevič Tolstoj, Albert Einstein, Gándhí a mnohí iní. Výraz vegetarián je odvodený od slova „vegetus“ - čulý, živý, svieži. Ako prvá tento termín začala používať v roku 1847 Vegetariánska spoločnosť v Anglicku, ktorá propagovala priaznivé účinky tohto životného štýlu.
Najznámejšie druhy vegetariánstva sú:
vegáni - konzumujú len rastlinnú stravu, žiadne živočíšne produkty lakto-vegetariáni - rastlinnú stravu dopĺňajú mliečnymi výrobkami lakto-ovo-vegetariáni - rastlinnú stravu dopĺňajú mliečnymi výrobkami a vajíčkami ovo-vegetariáni - rastlinnú stravu dopĺňajú iba vajciami semi-vegetariáni - rastlinnú stravu dopĺňajú mliečnymi výrobkami, vajciami, rybami a bielým hydinovým mäsom pesco-vegatariáni - rastlinnú stravu dopĺňajú mliečnymi výrobkami, vajciami, rybami a plodami mora (žiadne iné mäso) pulo-vegetariáni – rastlinnú stravu dopĺňajú hydinovým mäsom fruktariáni – konzumujú iba dary prírody, čiže surové alebo sušené ovocie, oriešky, semená, olivový olej a niektoré druhy zeleniny (podľa ich zásad by nemala byť zabitá žiadna pôvodná rastlina) vitariáni - konzumujú zásadne surovú, tepelne neupravenú stravu, pretože zastávajú názor, že tepelne upravená strava je pre človeka neprirodzená (niektorí vitariáni jedia aj surové živočíšne produkty, čiže nemusí ísť vždy o vegetariánov v pravom význame slova)
„pudingoví“ vegetariáni – konzumujú hlavne výrobky z bielej múky, priemyselne spracované instantné výrobky, mnoho jednoduchých cukrov, málo rastlinnej stravy a žiadne mäso (tvrdí sa, že kazia imidž zdravému vegetariánstvu) 