Obsah
1. Úvod 2
2. Vývoj regionálnej politiky na Slovensku 3
3. Porovnanie regiónov v rámci NUTS II 4
3.1 NUTS II 4
3.2 Vývoj regionálnych disparít vo svetle vybraných sociálno-ekonomických indikátorov 5
4. Regionálne disparity na SR pred a po vstupe do EÚ 10
5. Záver 13
1. Úvod
Otázky súvisiace s regionálnymi disparitami sa v ostatných rokoch dostali do popredia záujmu nielen odbornej, ale vďaka médiám i širokej laickej verejnosti. Pod regionálnymi disparitami rozumieme rozdiely v stupni sociálno-ekonomického rozvoja regiónov, ktoré sú dôsledkom jeho nerovnomernosti. Pri analýze regionálnych disparít je potrebné vyriešiť niekoľko metodologických problémov. Ide o výber vhodných observačných územných jednotiek, výber vhodných ukazovateľov a výber vhodných štatistických nástrojov a mier, umožňujúcich časopriestorové komparácie.
V práci sa pokúsime na základe dostupných štatistických dát priblížiť prehľad o vývoji regionálnych disparít v SR. Zameriame sa na rozdielnosť regiónov SR na úrovni NUTS II taktiež poukážeme na problémy vyplývajúce z existencie regionálnych rozdielov a upriamime pozornosť či sa zmenili disparity na SR pred a po vstupe do EÚ.
2. Vývoj regionálnej politiky na Slovensku
Každá historická etapa vývoja Slovenska, či už v rámci Československa alebo predtým Rakúsko-Uhorska, zanechala na jeho regiónoch svoju stopu, preto je dôležité spomenúť najskôr vývoj regionálnej politiky Slovenska. Súčasná podoba regionálnej štruktúry Slovenska bola najviac formovaná vývojom v rámci socialistického Československa.
Významným medzníkom pre rozvoj štátu v 50. a 60. rokoch bola industrializácia Slovenska (považovaná za hlavný nástroj vyrovnávania hospodárskeho rozvoja a životnej úrovne Slovenska s českými oblasťami) a taktiež aj na ňu nadväzujúca urbanizácia. Regionálny vývoj bol do roku 1960 súčasťou jednotného štátneho plánu ekonomického vývoja. Od začiatku 60. rokov štátny plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja zahrňovali projekty regionálneho vývoja a k štátnemu plánu sa pričlenili aj plány vybraných mestských aglomerácií a prihraničných oblastí. Dôraz sa kládol najmä na mestá tvoriace jadrá regiónov s počtom obyvateľov 20 – 100 tisíc. Plány vyrovnávali regionálne rozdiely len na oko a neboli trvalo udržateľné.
Ďalším významným rokom vo vývoji regionálnej politiky a regiónov ako takých bol rok 1989. V tomto roku sa zmenila celá spoločnosť. Po roku 1990 sa tak začala formovať úplne nová regionálna politika. Podľa D. Slobodu (2003) sa regionálna politika po roku 1990 orientovala skôr na monitorovanie narastajúcich regionálnych disparít a prijímanie nesystémových krokov, ako na zastavenie rastúcich regionálnych rozdielov.
V roku 1997 bola vládou schválená Koncepcia štátnej regionálnej politiky a vypracovaný bol i celý rad dokumentov súvisiacich s cezhraničnou a medzinárodnou spoluprácou, s integráciou do Európskej únie a s možnosťami poskytnutia pomoci z príslušných fondov. Je potrebné spomenúť taktiež Integrovaný plán regionálneho a sociálneho rozvoja SR, ktorý vytipoval 29 problémových okresov, ktoré sú koncentrované do košického, prešovského a banskobystrického kraja.
Rozvoj regiónov sa v období rokov 1990 – 2004 vyvíjali v súlade s integračnými iniciatívami a so vstupom Slovenska do EÚ. Od 1. mája 2004 je Slovensko plnoprávnym členom EÚ a môže tak využívať podporu z jej štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu.
3. Porovnanie regiónov v rámci NUTS II
3.1 NUTS II
Od začiatku 70. rokov 20. storočia sa v krajinách EÚ používa systém klasifikácie NUTS „Nomenklatúra územných štatistických jednotiek." (z francúzskeho Nomenclature des Unités Territoriales Statistiques). Je zavedená Štatistickým úradom Európskej komisie (Eurostat) v spolupráci s národnými inštitútmi pre štatistiku, v prípade Slovenska Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Systém NUTS je založený na päťstupňovom hierarchickom triedení, pričom tri úrovne sa vzťahujú na regionálnu úroveň (NUTS I až NUTS III) a dve na lokálnu úroveň (NUTS IV a NUTS V19). Regióny na úrovni NUTS II sú dôležité najmä pre uplatňovanie súdržnosti a aplikáciu nástrojov štrukturálnej politiky.
Obrázok č. 1: NUTS II
Tab. č. 1: NUTS klasifikácia územno-štatistických jednotiek na Slovensku
NUTS I NUTS II NUTS III (kraje) NUTS IV (okresy) NUTS V (obce)
SR Bratislavský kraj Bratislavský 8 73 Západné Slovensko Trnavský 7 251 Trenčiansky 9 276 Nitriansky 7 354 Stredné Slovensko Žilinský 11 315 Banskobystrický 13 516 Východné Slovensko Prešovský 13 666 Košický 11 440
SR spolu 4 8 79 2891
Zdroj: Schwartzová et al. (2004)
3.2 Vývoj regionálnych disparít vo svetle vybraných sociálno-ekonomických indikátorov
Slovensko sa vyznačuje obrovskými regionálnymi disparitami medzi jednotlivými regiónmi, ktorá je daná geograficky, historicky, kultúrne, etnickým zložením, vierovyznaním, ekonomickým rozvojom, dávnymi kultúrnymi a administratívnymi centrami. Je ovplyvnená externými kultúrnymi vplyvmi, zámernými zásahmi štátu do regiónov, mierou urbanizácie a industrializácie.
Za hlavný dôvod prehlbovania sa regionálnych disparít na Slovensku sa označuje centralistické riadenie a nevhodná regionálna politika komunistického režimu.
Analýza súčasného stavu ekonomiky Slovenska preukázala, že kľúčové disparity spočívajú:
- v nízkej konkurencieschopnosti materiálovej výroby a služieb,
- v nedostatočnej kvalite ľudských zdrojov
- v nedostatočnej kvalite a dostupnosti verejnej infraštruktúry.
Za jednu z kľúčových otázok pri charakteristike regionálnych rozdielov možno jednoznačne pokladať výber ukazovateľov, pomocou ktorých sa hodnotí úroveň rozvoja regiónu a následne tiež rozdiely medzi jednotlivými územnými celkami danej hierarchickej úrovne. Na porovnanie jednotlivých regiónov a poukázanie rozdielov medzi nimi použijeme indikátory ako miera nezamestnanosti, výška priemerných miezd a výška hrubého domáceho produktu. Taktiež poukážeme na sociálne veličiny, na základe ktorých môžeme porovnať vyspelosť daných regiónov (NUTS II). Treba však povedať, že výskum regionálnych rozdielov nie je jednoduchý, pretože mnohokrát dochádza k problémom získavania relevantných dát a ich nedostupnosť na zodpovedajúcej geografickej úrovni, či ich oneskorené publikovanie.
3.2.1 Miera nezamestnanosti
Prvým z použitých indikátorov je miera nezamestnanosti, ktorá je vhodným ukazovateľom vývoja regiónov. Najlepšie výsledky dosahuje na regionálnej úrovni NUTS II už dlhodobo Bratislavský kraj, ktorý vytvára najväčší počet voľných pracovných miest a miera nezamestnanosti je viac ako štvornásobne nižšia ako miera nezamestnanosti v regióne Východné Slovensko. Medzi hlavné príčiny, ktoré vplývajú na mieru nezamestnanosti v tomto regióne je výrazný pokles výroby a zamestnanosti v ťažkom priemysle, ktorý dominoval a naďalej je nosným v ekonomickej štruktúre krajov (Trenčiansky, Žilinský a Košický), pokles výroby textilného a elektrotechnického priemyslu, znižovanie počtu pracovníkov v poľnohospodárstve a mnoho ďalších. Veľmi znepokojujúcim je aj pretrvávajúci nesúlad medzi vzdelaním a skutočnými profesijnými požiadavkami trhu práce.
Tab. č. 2: Miera evidovanej nezamestnanosti Spolu v % 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
Bratislavský kraj 5,79 5,18 3,97 3,39 2,6 2,29 1,98 2,27 4,36 4,63
Západné Slovensko 17,49 15,55 13,62 10,79 8,6 6,62 5,39 5,65 10,18 9,91
Stredné Slovensko 19,92 19,11 17,92 15,3 13,78 11,55 9,78 10,18 14,93 14,77
Východné Slovensko 24,74 23,62 20,84 18,19 16,62 14,41 12,52 13,17 17,81 17,28
Zdroj: RegDat
3.2.2 Priemerná mesačná mzda
Ďalším významným ukazovateľom a ekonomickým parametrom je priemerná mesačná mzda, na základe ktorej môžeme dokumentovať diferencovaný vývoj regiónov, ekonomickú výkonnosť regiónov, prípadne nepriamo určiť aj životnú úroveň obyvateľov jednotlivých regiónov. Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu dosahuje Bratislavský kraj (861 eur) a naopak najnižšiu opäť Východné Slovensko (597 eur).
Tab. č. 3: Priemerná čistá nominálna mesačná mzda podľa územie, rok a typ ukazovateľa Priemerná čistá mesačná mzda (EUR) 2005 2006 2007 2008 2009 2010
Bratislavský kraj 618, 24 690,37 739,03 776,54 850,45 861
Západné Slovensko 437,96 557,53 518,36 549,92 577,49 604
Stredné Slovensko 420,04 454,92 497,54 532 532 593
Východné Slovensko 422,66 471,92 515,67 541,36 541,36 597
Zdroj: RegDat
3.2.3 Hrubý domáci produkt
Základným ukazovateľom pre porovnanie regionálnej konkurencieschopnosti a sociálno-ekonomickej úrovne regiónov bol a stále je hrubý domáci produkt (HDP). Kým Bratislavský kraj dosahuje 129,3% tak najchudobnejšie Východné a Stredné Slovensko majú menej ako 47% HDP priemeru EÚ – 27. Vďaka ukazovateľu HDP vidieť aký obrovský je rozdiel medzi regiónmi Bratislavský kraj a Východné Slovensko.
Tab. č. 4: Regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa (v bežných cenách) 2005 2006 2007 2008
Bratislavský kraj 22 273,85 23 824,42 26 996,18 28 574,90
Západné Slovensko 8 636,30 10 114,88 11 089,91 11 857,06
Stredné Slovensko 7 064,97 7 923,30 9 029,37 10 091,81
Východné Slovensko 6 532,77 7 073,65 7 793,19 8 708,35
Zdroj: RegDat
3.2.4 Sociálne veličiny
Ako posledné využijeme na porovnanie jednotlivých regiónov vybrané ukazovatele a to prístup k zdravotnej starostlivosti, prístup k vzdelaniu a k internetu. Sledované oblasti vytvárajú základný predpoklad pre rovnomerné životné podmienky pre všetkých obyvateľov SR a napomáha vytváraniu primeraných sociálnych istôt a možnosti rozvoja životného štýlu a životných šancí.
Tab. č. 6: Zdravotnícke zariadenia, počet lôžok Počet obyvateľov Počet lôžok v zdravotníckych zariadeniach Počet zdravotníckych zariadení
Bratislavský kraj 622 706 5 406 1 639
Západné Slovensko 1 866 400 14 724 4 139
Stredné Slovensko 1 350 688 12 183 3 013
Východné Slovensko 1 585 131 14 429 3 736
Zdroj: RegDat
Na základe tabuľky o počte zdravotníckych zariadení a počte lôžok v zdravotníckych zariadeniach vo vzťahu k počtu obyvateľov danej oblasti môžeme konštatovať, že prístup k zdravotnej starostlivosti v daných oblastiach Slovenskej republiky nie je veľmi rozdielny. Najmenej ľudí na jedno lôžko v zdravotníckom zariadení pripadá na Východnom Slovensku a to 110 obyvateľov na jedno lôžko. Naopak najviac to je na Západnom Slovensku, a to 127 obyvateľov na lôžko. Môžeme tak vidieť, že rozdiely nie sú veľké aj keď musíme samozrejme brať do úvahy kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti toho daného regiónu.
Tab. č. 7: Počet vysokých škôl Počet obyvateľov VŠ
Bratislavský kraj 622 706 9
Západné Slovensko 1 866 400 10
Stredné Slovensko 1 350 688 5
Východné Slovensko 1 585 131 6
Zdroj: RegDat
Ďalším ukazovateľom, ktorým sme si vybrali je prístup k vzdelaniu na vysokej škole. Na jednu vysokú školu v Bratislavskom kraje pripadá 69 190, na Západnom Slovensku 186 640, na Strednom Slovensku 270 138 a na Východnom Slovensku 266 189 obyvateľov. Možno tak konštatovať, že najlepší prístup k vysokoškolskému vzdelaniu majú obyvatelia v Bratislavskom kraji a najmenej na Strednom Slovensku.
Tab. č. 8: Dostupnosť Informačno-komunikačných technológií (% zo všetkých domácností)
Bratislavský kraj 74,7
Západné Slovensko 66,9
Stredné Slovensko 64,7
Východné Slovensko 67,4
Zdroj: RegDat
Aj v prípade informačno-komunikačných technológií je na tom najlepšie Bratislavský kraj, kde ich využíva takmer 75 % domácností. Ostatné tri oblasti sú na tom podobne a to Západné Slovensko 66,9%, Stredné Slovensko 64,7% a Východné Slovensko 67,4%.
K prehlbovaniu rozdielov medzi jednotlivými regiónmi prispel taktiež rozvoj terciárneho sektoru, ktorý sa koncentroval najmä do veľkých miest a aglomerácií, nerovnomerný rozvoj súkromného podnikania (malého a stredného), kvalita ľudských zdrojov (vzdelanosť, podnikateľská tradícia), vybavenosť územia infraštruktúrou, nízka medziregionálna mobilita pracovných síl (obmedzené získavanie bytov, zlá doprava), pretrvávajúci neuspokojivý stav životného prostredia najmä v oblastiach s nepriaznivou priemyselnou štruktúrou, existencia celého radu územno-technických špecifík (veľká členitosť krajiny, čo spôsobuje dopravné problémy z pohľadu dostupnosti a ekonomickej efektívnosti regiónov) a rozdielna geografická poloha regiónov v rámci SR i vzhľadom k štátom EÚ a hlavným európskym dopravným koridorom.
Aby si regióny SR udržali, alebo posilnili svoje postavenie (hospodársky rozvoj a zamestnanosť) v európskom konkurenčnom prostredí, musia byť splnené dve navzájom sa doplňujúce podmienky. Prvou je, že musia mať primerane vybudovanú technickú infraštruktúru (dopravná, telekomunikačná, energetická, ekologická a pod.) a ľudského kapitálu (školská, sociálna a zdravotnícka infraštruktúra). Druhou podmienkou je, že v novej ekonomike založenej na vedomostiach musia mať regióny schopnosť inovovať a využívať existujúce aj regionálne know-how a sledovať cestu udržateľného rozvoja. Aby boli splnené obe podmienky, musí fungovať efektívny inštitucionálny a administratívny rámec na všetkých úrovniach podpory a realizácie regionálnej politiky.
4. Regionálne disparity na SR pred a po vstupe do EÚ
Rozvoj regiónov a regionálna politika SR sa v období rokov 1999 – 2004 vyvíjali v súlade s integračnými iniciatívami a so vstupom do EÚ. Slovenská republika prijala na rozvoj jej regiónov finančnú pomoc z predvstupových programov únie: PHARE, ISPA a SAPARD. Od 1. mája 2004 kedy vstúpila Slovenská republika do Európskej únie môže využívať podporu z jej štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu.
Nástrojmi na prekonávanie rozdielov medzi regiónmi EÚ sú štrukturálne fondy. Jednou z hlavných úloh štrukturálnych fondov je priamo alebo nepriamo sa podieľať na znižovaní disparít v členských štátoch.
V skrátenom programovacom období 2004 – 2006 získala Slovenská republika oprávnenie čerpať finančné prostriedky z fondov:
- Európskeho fondu regionálneho rozvoja
- Európskeho sociálneho fondu
- Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu a Finančného nástroja na riadenie rybolovu.
Analýzou využívania štrukturálnych fondov EÚ v jednotlivých regiónoch SR možno zhrnúť, že najviac projektov v sledovanom období bolo prijatých v regióne Západné Slovensko (4621), naopak najmenej projektov bolo prijatých v regióne Bratislavský kraj (1961). Bratislavský kraj čerpal najmenej prostriedkov zo zdrojov štrukturálnych fondov a Stredné Slovensko najviac. Efektívnosť realizácie mal najväčšiu opäť Bratislavský kraj (46%) a najmenšiu Stredné Slovensko (37%). Realizácia projektov je práve jednou z oblastí, ktorú treba zefektívniť, inak sa rozdiely medzi jednotlivými regiónmi nikdy nezmenšia, naopak môže prísť k ich ešte väčšiemu prehĺbeniu.
Tab. č. 9: Implementácia ŠF v jednotlivých regiónoch Prijaté projekty Realizované projekty Celkové oprávnené výdavky Prostriedky čerpané zo zdrojov ŠF EÚ
Bratislavský kraj 1961 899 643 616 303 € 89 091 188 €
Západné Slovensko 4621 1825 2 206 587 258 € 291 103 288 €
Stredné Slovensko 3578 1322 1 917 464 059 € 356 164 814 €
Východné Slovensko 4104 1526 1 748 505 120 € 277 879 952 €
Zdroj: ITMS (28. 02. 2010)
Základným strategickým dokumentom na programovanie využívania fondov únie na roky 2007 - 2013 je Národný strategický referenčný rámec (NSRR). Strategický cieľ na roky 2007 – 2013 bol výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosť pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja. Cieľom bolo priblíženie sa EÚ – 15 z hľadiska ekonomickej výkonnosti, ktorého naplnenie si vyžaduje kvalitatívne a štrukturálne zmeny na zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenska a jeho regiónov, a tiež zvýšenie kvality života občanov Slovenskej republiky.
V nadväznosti na vytýčený cieľ Slovenskej republiky je stratégia NSRR postavená na troch strategických prioritách (infraštruktúra a regionálna dostupnosť, vedomostná spoločnosť, ľudské zdroje) a ich troch cieľoch (zvýšenie hustoty vybavenia regiónov infraštruktúrou a zvýšenie efektívnosti s ňou súvisiacich verejných služieb; rozvoj zdrojov trvalo udržateľného ekonomického rastu a zvýšenie konkurencieschopnosti priemyslu a služieb; zvýšenie zamestnanosti, rast kvality pracovnej sily pre potreby vedomostnej spoločnosti a zvýšenie sociálnej inklúzie rizikových skupín).
Z ekonomického pohľadu je pre SR a jej celkový dlhodobý rozvoj vrátane regionálneho rozvoja členstvo v Európskej únii kľúčové. Na regionálny rozvoj bolo v rámci eurofondov na obdobie rokov 2007 – 2013 pridelených Slovensku celkovo 11,6 miliárd eur, z toho 10,9 v rámci cieľa Konvergencia, 0,5 miliardy eur v rámci cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť a 0,2 miliardy EUR v rámci cieľa Európska územná spolupráca.
Regionálne rozdiely rastú však i naďalej. Problém spočíva najmä v zlom respektíve žiadnom nastavení systému prerozdeľovania eurofondov tak, aby tieto verejné zdroje putovali primárne do ekonomicky najslabších regiónov. Môže tak dochádzať namiesto znižovania regionálnych rozdielov naopak k ich prehlbovaniu či rastu. Vyplýva to z faktu, že v mechanizme ich prerozdeľovania je prítomný princíp „súťaživosti“. Celý proces je navyše zložitý a neprehľadný, uspejú tak žiadatelia, ktorí majú lepší prístup k informáciám na príslušných ministerstvách a nemožno tiež vylúčiť, že v procese hodnotenie, výberu a schvaľovania projektov je prítomná korupcia a klientelizmus. Aj naďalej tak ostáva priepasť medzi ekonomickou vyspelosťou Bratislavského kraja a Západného Slovenska od Východného Slovenska.
5. Záver
Problematika vzniku regionálnych nerovností je jednou z otázok, ktoré rezonujú v celej spoločnosti. Príčin pre nerovnomerný vývoj v regiónoch je viacero. Rozdiely medzi regiónmi sú do značnej miery odrazom rozdielov medzi spoločenstvami obyvateľov, ktorí ich obývajú avšak aj s prirodzene odlišnou úrovňou koncentrácie ekonomických aktivít v regiónoch.
V našej práci sme sa pokúsili na základe vybraných ukazovateľov poukázať na úrovni regiónov NUTS II na diferencovaný vývoj v jednotlivých oblastiach. Vo väčšine ukazovateľov dosahuje najhoršie pozície Východné Slovensko, ktoré sa počtom obyvateľov na úrovní NUTS II radí medzi druhý najväčší región. Naopak najviac rozvinutou oblasťou Slovenska je Bratislavský kraj, ktorý je počtom obyvateľov najmenším regiónom avšak aj napriek tomu vykazuje vysoko nadpriemerný HDP v porovnaní s priemerom EÚ 27. Ostatné regióny výrazne zaostávajú a sú konvergenčnými.
Môžeme tak prísť k záveru, že na rozdielnosť jednotlivých regiónov pôsobí mnoho faktorov a ich priblíženie sa k vyspelejším regiónom si bude vyžadovať ešte dlhý čas.
Zoznam použitej literatúry
Knihy:
1. KOREC, P. (2005). Regionálny rozvoj Slovenska v rokoch 1989-2004: Identifikácia menej rozvinutých regiónov Slovenska. Geo-grafika, Bratislava, s. 228; ISBN: 80-969338-0-9.
2. HAMALOVÁ, M., TVRDOŇ, J., ŽÁRSKA, E. 1995. Regionálny rozvoj. Ekonóm. Bratislava, s.126. ISBN 80-225-0671-0.
Internet:
1. Matlovič, R., Matlovičová, K. Meranie regionálnych disparít na Slovensku a problémy regionálneho rozvoja prešovského kraja [online] 2005 [cit. 2011.10.21] Dostupné na na internete: http://www.fhpv.unipo.sk/~matlovicova/Region%C3%A1lne%20disparity.pdf
2. Sloboda, D. Slovensko a regionálne rozdiely, Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika, Bratislava [online] 2006 [cit. 2011.10.21] Dostupné na internete: http://www.konzervativizmus.sk/upload/pdf/Slovensko_a_regionalne_rozdiely.pdf
3. Kolektív. Národný plán regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, Bratislava [online] 2009 [cit. 2011.10.21] Dostupné na internete: http://www.cpk.sk/web/dokumenty/nprr_sk.pdf
4. Kolektív. Národný strategický referenčný rámec 2007-2013. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, Bratislava [online] 2007 [cit. 2011.10.21] Dostupné na: http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1209486396.upl&ANAME=NSRR290607.zip
5. GAJDOŠ, P. 2008. Development of Regional Disparities in Slovakia – Less Developed Regions.[online] 2008 [cit. 2011.10.21] Dostupné na internete:
http://www.elis.sk/download_file.php?product_id=1339
