UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI
EKONOMICKÁ FAKULTA

ANALÝZA DOPYTU PO CESTOVNOM RUCHU VO VYBRANOM STREDISKU CESTOVNÉHO RUCHU

Bakalárska práca

Evidenčné číslo

Študijný program: Cestovný ruch
Študijný odbor : 8.1.1. Cestovný ruch
Pracovisko: Katedra cestovného ruchu a spoločného stravovania
Vedúci bakalárskej práce: Mgr. Ivana Šimočková

Banská Bystrica, 2012 Ivana Spírová

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, že som bakalársku prácu s názvom „Analýza dopytu po cestovnom ruchu vo vybranom stredisku cestovného ruchu“ spracovala samostatne, pod odborným vedením vedúceho bakalárskej práce, na základe vlastných poznatkov a s použitím uvádzanej literatúry.
V Banskej Bystrici dňa 31. 5. 2012 ...........................................

ABSTRAKT

SPÍROVÁ Ivana, 2012. Analýza dopytu po cestovnom ruchu vo vybranom stredisku cestovného ruchu [Bakalárska práca]. Ivana Spírová – Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ekonomická fakulta, Katedra cestovného ruchu a spoločného stravovania. Vedúci práce: ..................................................... Stupeň odbornej kvalifikácie: bakalár. Banská Bystrica, 2012.
ABSTRACT
OBSAH
ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK
ZOZNAM SKRATIEK A ZNAČIEK
HDP
UNWTO Svetová organizácia cestovného ruchu
CR cestovný ruch

Pozor na formát a zarovnanie tabuliek v texte, veľkosť písma v nich, to isté platí aj pre schémy a obrázky, používať treba jednotný typ písma, pri uvádzaní zdrojov sa nepoužíva kurzíva. Pozor na odrážky, aby ste mali jednotnú veľkosť, používajte jednoduché odrážky nie guličky a zarovnávajte od ľavého okraja. Nepoužívajte čechizmy (napr. jedná sa o, atď). Preformulovať nasledujúcu vetu z časti 1.3

"Primárnymi zdrojmi budú originálne výsledky vlastného výskumu, ktorý budeme uskutočňovať pomocou dotazníkov na malej vzorke návštevníkov strediska."

V bakalárskej práci nemáte hlavnú hypotézu H0, ale len H1, H2 atď. podľa vlastného uváženia. Pozrite sa na to ešte raz a obratom mi to pošlite. Zaopracujte následne aj analytickú časť, nezabudnite na abstrakt, zoznam tabuliek a všetky formálne náležitosti podľ smernice o záverečných prácach.

ÚVOD

Cestovný ruch je ekonomické odvetvie s prierezovým charakterom, v zahraničí tiež nazývané priemyslom. Predpokladom jeho rozvoja je prostredie atraktívne na trávenie voľného času, s kvalitnou komerčnou a nekomerčnou infraštruktúrou podporujúcou cestovanie a pobyt, vrátane fungujúceho systému, ako toto všetko riadiť. Po ropnom a automobilom priemysle je tretím najväčším priemyslom sveta, ktorý vytvára 9,4 % svetového HDP a priamo zamestnáva 235 miliónov ľudí. Podľa Svetovej organizácii cestovného ruchu (UNWTO) sa cestovanie do roku 2020 zintenzívni ešte o jednu tretinu. Cestovný ruch je prierezové odvetvie, ktoré podporuje rast aj ostatných odvetví - dopravy, maloobchodu, potravinárskeho priemysel, stavebníctva a ďalších. Jedno pracovné miesto v cestovnom ruchu vytvára ďalších 1 – 2,6 pracovných miest v iných odvetviach.
V posledných rokoch nastali zmeny na trhu cestovného ruchu v tom zmysle, že turisti si nevyberajú pre trávenie svojho voľného času len samotný hotel, penzión alebo aquapark, ale práve väčší celok, ktorý nazývame komplexné stredisko cestovného ruchu (CR). Vyznačuje sa tým, že disponuje potrebnými ubytovacími, gastronomickými zariadeniami, možnosťami zábavy, športu, či trávenia voľného času. Práve táto rôznorodosť možností trávenia dovoleniek a voľného času zvyšuje dopyt po službách v komplexných strediskách cestovného ruchu.
V bakalárskej práci sa zaoberáme analýzou dopytu po cestovnom ruchu v stredisku cestovného ruchu Donovaly. Je rozdelená do dvoch kapitol. V prvej kapitole sa zaoberáme súčasným stavom riešenej problematiky doma a v zahraničí. Zameriame sa na pojmy ako stredisko cestovného ruchu, dopyt po cestovnom ruchu a analýza dopytu v stredisku cestovného ruchu. Taktiež v nej definujeme cieľ bakalárskej práce a od neho odvodené čiastkové ciele a metodiku práce a metódy skúmania. Druhá kapitola je zameraná na analýzu súčasného stavu dopytu po cestovnom ruchu vo vybranom stredisku CR. Pri realizácii analýzy sme použili sekundárne zdroje získané zo Štatistického úradu SR, Obecného úradu Donovaly, Info centra Donovaly a ďalších inštitúcií. Primárne údaje sme získali prostredníctvom kvantitatívneho výskumu. Kvantitatívny prieskum je zrealizovaný dotazníkovou metódou.
1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANIČÍ

Cestovný ruch je dynamicky sa rozvíjajúce odvetvie, ktoré sa v súčasnosti zaraďuje medzi najdôležitejšie na svete. Je významným faktorom regionálneho rozvoja, má vysoký podiel na priamej zamestnanosti a zároveň vyvoláva vysoký multiplikačný efekt. Nevyhnutnou podmienkou rozvoja cestovného ruchu je existencia základnej infraštruktúry ako súčasti sekundárnej ponuky cieľového miesta (Gúčik, 2004, s. 130). Čím viac stredísk s bohatým a žiadaným produktom, dobre organizovaných a vybavených, dopravne dostupných sa nachádza na území štátu, tým účinnejšia môže byť ponuka pre návštevníkov (Sládek, 2004, s. 5). V prvej kapitole bakalárskej práce budeme rozoberať teoretické východiská k problematike analýzy dopytu po cestovnom ruchu v stredisku cestovného ruchu. Zameriame sa na pojmy ako stredisko cestovného ruchu, dopyt po cestovnom ruchu a analýza dopytu v stredisku cestovného ruchu.

1.1 Stredisko cestovného ruchu

Cieľom účasti na cestovnom ruchu je uspokojiť potreby návštevníkov, ktoré súvisia s cestovným ruchom, a to spotrebou tovaru a služieb špecifického charakteru v inom mieste, ako je miesto ich trvalého bydliska. Miestom uspokojovania potrieb návštevníkov v cestovnom ruchu sú zvyčajne strediská cestovného ruchu. Podľa Patúša (2004, s. 8) sú to miesta, kde jednotlivé podnikateľské a nepodnikateľské subjekty pôsobiace v stredisku (podniky cestovného ruchu a ďalšie inštitúcie) poskytnú návštevníkovi vyhovujúci produkt cestovného ruchu a kde sa nachádza zodpovedajúca vybavenosť zariadeniami cestovného ruchu. Inskeep (1991, s. 199) definuje stredisko cestovného ruchu nasledovne: „je cieľovým miestom cestovného ruchu, ktoré je relatívne uzavreté a poskytuje širokú paletu zariadení a služieb na zotavovanie a uvoľnenie, spoznávanie a upevnenie zdravia.“ Podľa M. Gúčika (2004, s.125, heslo: stredisko cestovného ruchu) stredisko cestovného ruchu je sídelný útvar alebo súbor objektov a zariadení v rekreačnom priestore, dopravne dostupný, ktorý má k dispozícii potrebnú vybavenosť zariadeniami a umožňuje vykonávať rekreačné a kultúrne aktivity v jeho záujmovom území. Podľa typológie rozlišujeme rekreačné strediská, mestá, kúpeľné miesta, rekreačné obce, chatoviská (chatové lokality) a výletné miesta s atraktivitami. Mariot (In: Patúš, 2004, s. 9) pokladá za stredisko cestovného ruchu lokalitu mimo intravilánu obce, ale v rámci rekreačného priestoru, ktorá má pestrejšiu štruktúru materiálno-technickej základne a z hľadiska cestovného ruchu určité centrálne postavenie oproti svojmu okoliu. Kaspar (In: Patúš, 2004, s. 9) považuje stredisko cestovného ruchu za kryštalizačný bod činnosti cestovného ruchu. Vďaka svojej príťažlivosti sa stáva cieľom a stredobodom cestovného ruchu. Stredisko cestovného ruchu je rozhodujúce pre pobyt návštevníka cestovného ruchu a tým aj pre dopyt po službách cestovného ruchu. Podľa Biegera (In: Patúš, 2007, s. 68) je stredisko cestovného ruchu geografický priestor súvisiaci s určitým sídlom, ktorý si vybral hosť (alebo segment hostí) ako svoj cestovný cieľ. Stredisko obsahuje všetky potrebné zariadenia na pobyt ako sú ubytovacie, stravovacie, zábavné a ďalšie zariadenia. Je produktom a konkurenčnou jednotkou v cestovnom ruchu, a preto má byť riadený ako strategická obchodná jednotka. V inej definícii Bieger (In: Patúš, 2004, s. 9) tiež chápe stredisko cestovného ruchu ako jednotu štyroch subsystémov, ktoré vzájomne úzko súvisia a ovplyvňujú sa. Sú to: miestne hospodárstvo (okrem podnikateľských subjektov cestovného ruchu), spoločnosť/kultúra, prírodné prostredie a podnikateľské subjekty cestovného ruchu. Podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu (In: Patúš, 2007, s. 68) možno stredisko cestovného ruchu charakterizovať ako miesto, ktoré si návštevník zvolil na svoj pobyt, s atraktivitami a s tým spojenými zariadeniami služieb cestovného ruchu, ktoré na trhu ponúkajú producenti služieb. Strediská cestovného ruchu vystupujú na trhu ako kvázi podniky, ktoré majú svoje ciele (uspokojovať potreby návštevníkov a prostredníctvom tejto činnosti dosahovať primeraný zisk), majú svoj produkt (služby cestovného ruchu), ktorým tieto ciele môžu naplniť, a tiež zodpovedajúcu vybavenosť (infraštruktúrnu aj personálnu) (Patúš, 2004, s. 8-9). Na základe uvedeného môžeme povedať, že cieľom strediska cestovného ruchu je uspokojovanie potrieb, želaní a očakávaní návštevníkov v cestovnom ruchu a prostredníctvom toho aj dosahovanie ekonomického efektu. Trojica autorov Gúčik, Kučerová, Patúš (1997, s. 8) považuje rekreačný priestor za základnú územnú jednotku, na báze ktorého vznikajú strediská cestovného ruchu. Tento predstavuje geograficky menšie územie s priaznivými, relatívne rovnakými podmienkami pre rozvoj aktivít cestovného ruchu. Ide pritom o nenarušené, resp. minimálne narušené priestory negatívnymi vplyvmi priemyselnej, poľnohospodárskej alebo inej výrobnej činnosti. Podobne urbanisti definujú stredisko cestovného ruchu ako sídelný útvar alebo súbor objektov a zariadení rozličnej veľkosti a územnej funkcie, ktorý svojou polohou a vybavenosťou je prirodzeným jadrom rekreačného priestoru (Zibrinová, Kopšo a iní, 1989, s. 158). Zovšeobecnením definícií môžeme vymedziť požiadavky na stredisko nasledovne (Gúčik a kol., 2006, s. 150-151): ide o ohraničené územie (miesto) s vhodnou primárnou ponukou (atraktivitami) pre návštevníkov, v nadväznosti na to je vybavené zariadeniami služieb cestovného ruchu a je nevyhnutné ho riadiť ako strategickú obchodnú jednotku (podnikateľský subjekt). Stredisko cestovného ruchu sa v odbornej literatúre o cestovnom ruchu vysvetľuje viacerými spôsobmi (Gúčik, 1997, s.8). Podľa funkcie, objemu a štruktúry cestovného ruchu sa rozlišujú funkčné, veľkostné a iné typy stredísk cestovného ruchu (Mariot, 1983). Z funkčného hľadiska sa rozlišujú napr. rekreačné, kúpeľné, kultúrnohistorické, religiózne, hospodársko-administratívne a iné strediská cestovného ruchu. Ak sa ako kritérium typizácie zvolí komunikačná funkcia strediska z hľadiska cestovného ruchu, rozlišujú sa vysielajúce, etapové, tranzitné, cieľové, východiskové, nástupné a iné strediská cestovného ruchu. Veľkostná typizácia stredísk cestovného ruchu (Gúčik a kol.,2010, s.114) sa zvyčajne opiera o údaje o kapacite ubytovacích zariadení, ktoré sú hlavným článkom optimalizácie kapacít infra- a supra- štruktúry cestovného ruchu v strediskách. Častejšie sa ale berie do úvahy objem cestovného ruchu vyjadrený počtom prenocovaní za rok. Umožňuje tak porovnávať rozličné strediská z hľadiska veľkostných stupňov a intenzity pobytového cestovného ruchu (tabuľka 1).

Tabuľka 1: Veľkostná typológia stredísk cestovného ruchu
|Veľkostný typ |Počet prenocovaní za rok |
|1. |viac ako 1 000 000 |
|2. |500 000 – 1 000 000 |
|3. |200 000 – 500 000 |
|4. |100 000 – 200 000 |
|5. |50 000 – 100 000 |
|6. |20 000 – 50 000 |
|7. |do 20 000 |

Zdroj: Gúčik a kol., 2010

Podľa typológie Výskumného ústavu cestovného ruchu (In: Gúčik a kol., 2010, s. 114) sa strediská cestovného ruchu členia na: • mestské strediská cestovného ruchu (kultúrno-historické, administratívno-správne, obchodné a priemyselné centrá), • kúpeľné miesta (termálne, klimatické), • strediská zotavenia a cestovného ruchu (kúpania a vodných športov v nížine, strediská turistiky a vodných športov v podhorskej krajine, strediská turistiky a zimných športov v horskej krajine), • rekreačné obce (výlučne s rekreačnou funkciou, s prevládajúcou rekreačnou funkciou, s doplnkovou rekreačnou funkciou), • chatoviská (pri vodnej ploche, ostatné), • výletné miesta s atraktivitami (prírodnými, civilizačnými, spoločenskými).

Väčšinu týchto stredísk možno bližšie charakterizovať aj podľa ďalších kritérií (Patúš, 2004, s. 13): • význam (medzinárodný, celoštátny, oblastný) • urbanistické členenie (aglomerácia stredísk, komplexné stredisko cestovného ruchu, stredisko cestovného ruchu, základňa) • krajinný typ ( v nížine, v kotline, v podhorskej krajine, v horskej krajine) • sezónnosť (celoročná, sezónna prevádzka) • dĺžka účasti (dlhodobá alebo krátkodobá rekreácia a cestovný ruch) • nároky na ubytovanie (pobytové, pasantské stredisko).

Prvky systému strediska cestovného ruchu tvoria (Patúš, 2004, s. 14–16): • prírodné podmienky, • kultúrno-historické podmienky, • vybavenosť strediska a • ľudské zdroje.
Prírodné podmienky sú rozhodujúcimi a podmieňujúcimi prvkami stredísk cestovného ruchu v rekreačnom priestore. Ich kvalita, kvantita a štruktúra ovplyvňuje charakter vykonávaných rekreačných činností a tým i charakter strediska cestovného ruchu. Prírodné podmienky ovplyvňujú aj potrebu špecifickej vybavenosti strediska cestovného ruchu a v nadväznosti na ňu aj počet, štruktúru a kvalifikáciu ľudských zdrojov.
Kultúrno-historické podmienky umocňujú pôsobenie prírodných podmienok v strediskách cestovného ruchu v rekreačnom priestore a v mestských strediskách cestovného ruchu patria k základným motívom účasti na cestovnom ruchu.
Vybavenosť strediska tvoriaca súbor základných a doplnkových zariadení cestovného ruchu svojou štruktúrou vychádza z existujúcich podmienok a svojou kvantitou a kvalitou sa prispôsobuje kvantite a kvalite dopytu návštevníkov.
Podmienkou činnosti strediska cestovného ruchu je okrem uvedených prvkov aj dostatok pracovných síl v požadovanej profesijnej a kvalifikačnej štruktúre. „Stredisko cestovného ruchu ako systém a zároveň objekt hospodárskej činnosti je vystavený vplyvom vonkajšieho prostredia, ktoré do značnej miery ovplyvňujú jeho činnosť“ (Patúš, 2004, s. 16). Schéma 1 nám demonštruje jednotlivé vonkajšie vplyvy.

Schéma 1: Vplyvy vonkajšieho prostredia pôsobiace na stredisko cestovného ruchu

Zdroj: Patúš, 2004

Zároveň aj stredisko pôsobí na svoje okolie. Táto interakcia sa realizuje prostredníctvom hmotných i nehmotných vstupov a výstupov zo systému, ktorý predstavuje stredisko cestovného ruchu.

1.2 Dopyt po cestovnom ruchu

Podľa Ekonomického slovníka „dopyt predstavuje množstvo jedného konkrétneho statku (q), ktoré je jeden kupujúci (individuálny dopyt) alebo skupina kupujúcich, spravidla na celom trhu (trhový dopyt), ochotný a schopný kúpiť za danú cenu (p) tohto statku za dané časové obdobie“ (http://www.euroekonom.sk, 18.12.2011). „Dopyt predstavuje priania mať špecifické produkty, ktoré sú podložené schopnosťou a ochotou si ich kúpiť. Priania sa stávajú dopytom vtedy, ak sú podložené kúpnou silou“ (Kotler 1998, s.11). Dopyt po cestovnom ruchu považuje Gúčik (2006, s. 37-38) za súborný prvok trhu a výsledok pôsobenia rozličných biologických, psychologických, ekonomických, sociálnych, kultúrnych, demografických, politických a iných činiteľov. Nositeľom dopytu je subjekt – návštevník, ktorý sa zúčastňuje na cestovnom ruchu s cieľom uspokojiť svoje špecifické potreby spojené s cestovaním a pobytom mimo miesta trvalého bydliska, zvyčajne vo voľnom čase, a tak získať komplexný zážitok. Podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO, 1991) ide o cestujúceho zahrňovaného do štatistiky cestovného ruchu, t.j. osoba, ktorá cestuje na prechodný čas do iného miesta, ako je obvyklé miesto jej pobytu. Pričom hlavný účel cesty je iný ako vykonávanie zárobkovej činnosti v navštívenom mieste (Tvrdoňová, 2006, s. 135). Podľa Palatkovej (2011, s. 48) je dopyt po cestovnom ruchu výrazne ovplyvnený fondom voľného času, disponibilnými príjmami účastníkov cestovného ruchu, cenovou hladinou ponúkaných služieb a produktov, životným štýlom a technológiami. V dôsledku sezónnosti, ale i v súvislosti s módnosťou, tradíciami a ďalšími faktormi sa prejavuje zvýšená kolísavosť medzi ponukou a dopytom. Vanhove (2011, s. 14) tvrdí, že dopyt po cestovnom ruchu sa vyznačuje časovo nerovnomerným rozložením. Počas roka sú týždne a mesiace s vysokým dopytom a iné s nízkym dopytom. Toto časové vyvrcholenie nazýva sezónnosť.

K charakteristickým znakom dopytu po cestovnom ruchu patrí (Gúčik, 2004, s. 34):
• komplexnosť dopytu - potreby, ktoré sa uspokojujú v cestovnom ruchu sú rôznorodé a ich uspokojenie vyžaduje komplex služieb. V praxi sa napríklad ponúka pobyt pri mori, ktorý obsahuje súbor služieb informačných, prepravných, ubytovania, stravovania, výletov a podobne,
• periodickosť dopytu - vplyvom prírodných a spoločenských činiteľov sa dopyt po cestovnom ruchu sústreďuje do letných alebo zimných mesiacov, víkendov a podobne,
• pružnosť dopytu - dopyt sa prejavuje rýchlo v objeme i štruktúre. Ponuka sa pritom dopytu prispôsobuje len veľmi pomaly,
• priorita dopytu - cestovný ruch je možné rozvíjať len za predpokladu existencie dopytu vyvolaného primárnou ponukou, ktorej kapacita je obmedzená a nemožno ju rozširovať bez ohrozenia kvality. Činitele ovplyvňujúce dopyt po cestovnom ruchu sú (Gúčik, 2000, s. 38-47; Gúčik, 2008, s. 22-23):
• ekonomické činitele – vyplývajú z dosiahnutého stupňa rozvoja hospodárstva. Patrí k nim hrubý národný produkt, príjmy obyvateľstva, ceny tovarov a služieb, úspory a ich stabilita, nezamestnanosť, inflácia a vlastníctvo predmetov dlhodobej spotreby v domácnostiach. Rast HNP a príjmov obyvateľstva sa prejaví vo vyššej spotrebe v cestovnom ruchu (meriame ju výdavkami na cestovný ruch). Rast individuálnych príjmov vedie k vyššej spotrebe aj v cestovnom ruchu, táto je však odlišná podľa jednotlivých sociálnych skupín. S rastom priemerného príjmu na člena domácnosti rastú rovnomerne aj výdavky na cestovný ruch. K ekonomickým činiteľom ovplyvňujúcich účasť na cestovnom ruchu patria aj ceny služieb a tovarov. Vplyv cien služieb na účasť v cestovnom ruchu sa prejavuje vo viacerých smeroch. Vzhľadom na diferencovanú ponuku služieb cestovného ruchu sú aj ich ceny rôzne. To znamená, že v cestovnom ruchu je možnosť spotrebovať služby aj za relatívne nízke ceny. V súbornej cene služieb cestovného ruchu sú najvyššie výdavky na prepravu, ubytovanie a stravovanie;
• demografické činitele – týkajú sa obyvateľstva ako spotrebiteľov, t. j. počtu, skladby podľa pohlavia, veku, domácností a podobne. Vplyv demografických činiteľov na dopyt po cestovnom ruchu je priamy a nepriamy. Priamy vplyv znamená, že obyvateľstvo sa zúčastňuje cestovného ruchu v závislosti od dosiahnutého stupňa blahobytu. Nepriamy vplyv na dopyt po cestovnom ruchu sa prejavuje aj rastom počtu ekonomicky činného obyvateľstva. Dopyt po cestovnom ruchu ovplyvňuje veková štruktúra obyvateľstva. Z hľadiska dopytu po cestovnom ruchu je určujúci podiel obyvateľstva starších ako 15 rokov. Mládež sa zvyčajne najčastejšie zúčastňuje cestovného ruchu, má pritom dostatočný fond voľného času a pri uspokojovaní potrieb je menej náročná. Mladšie vekové skupiny (do 45 rokov) sa častejšie zúčastňujú cestovného ruchu v letnej i zimnej sezóne a vykonávajú rozličné kultúrne a športové činnosti. Staršie vekové skupiny (vyše 45 rokov) sa zvyčajne pridržiavajú tradičných cestovných cieľov a vykonávajú menej náročné činnosti. Slobodní a osamelí sa sami alebo s priateľmi častejšie zúčastňujú cestovného ruchu, lebo nie sú viazaní rodinnými povinnosťami. Seniori ( starší ľudia ako 55 rokov) majú špecifické potreby, sú menej pohybliví a cestujú najmä so zdravotným cieľom. Účasť rodín na cestovnom ruchu ovplyvňuje počet detí. S rastúcim množstvom detí klesá účasť na cestovnom ruchu;
• sociálno-kultúrne činitele – patrí tam voľný čas, vzdelanie a kultúra. Voľný čas je jedným zo základných predpokladov vzniku a rozvoja cestovného ruchu. Cestovný ruch je najvýznamnejšou formou užitia voľného času. Nie je priamym nástrojom jeho užitia, ale je nástrojom realizácie iných foriem využívania voľného času. Z hľadiska cestovného ruchu je najvýznamnejší voľný čas počas dovolenky, ktorý je predpokladom rozvoja dlhodobého cestovného ruchu. Pre krátkodobý cestovný ruch má význam voľný čas v období mimo dovolenky, t.j. v rámci mimopracovného času počas dňa, prípadne viacerých mimopracovných dní počas víkendu. Účasť na cestovnom ruchu rastie s dosiahnutým vzdelaním. Znamená to, že s rastom všeobecnej vzdelanosti, ako aj individuálneho vzdelania, bude rásť vplyv tohto faktora na uvedomelé využívanie voľného času formou účasti na cestovnom ruchu;
• ekologické činitele – patrí tam najmä kvalita životného prostredia. Životné prostredie tvorí súhrn materiálnych a duchovných hodnôt, v ktorých sa odohráva, formuje a pretvára život človeka a spoločnosti. Životné prostredie tvoria tri typy – obytné, pracovné a rekreačné prostredie a ich základom je krajina. Negatívne vplyvy obytného a pracovného prostredia spôsobujú predčasnú fyzickú a psychickú vyčerpanosť človeka, ktorý musí hľadať psychickú a fyzickú relaxáciu v iných, vyhovujúcich podmienkach. Účasť na cestovnom ruchu vytvára žiadané predpoklady pre obnovu fyzických a duševných síl, čo si uvedomujú najmä obyvatelia väčších sídel, kde má intenzita cestovného ruchu rastúcu tendenciu. Životné prostredie v sídlach mestského typu sa s ich rastúcou veľkosťou zhoršuje, čo sa výrazne prejavuje potrebou jeho kompenzácie účasťou na cestovnom ruchu. Rast pravidelnej účasti s veľkosťou bydliska je typický aj pre krátkodobý cestovný ruch. Tretím typom životného prostredia je rekreačné prostredie. Základné komponenty rekreačného prostredia majú mimoriadny význam pre život a osobitne pre zotavenie a cestovný ruch. Pri skúmaní rekreačného prostredia je dôležitý predovšetkým potenciál krajiny pre cestovný ruch. Ide o spôsobilosť určitého územia poskytnúť podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. Potenciál krajiny pre cestovný ruch je nielen prírodný, ale aj umele vytvorený činnosťou človeka a je významným činiteľom a vonkajším motivačným podnetom determinujúcim účasť na cestovnom ruchu;
• politické a administratívne činitele – zovšeobecnením vývoja novodobého cestovného ruchu musíme konštatovať, že je podmienený mierovými zahraničnými vzťahmi. Rozvoj cestovného ruchu je od začiatku závislý od mierových zahraničných a hospodárskych pomerov. V období dlhodobého otvoreného vojnového konfliktu v štáte, hospodárstvo sa preorientúva na vojnovú výrobu, dochádza k obmedzeniam v konečnej spotrebe obyvateľstva, doprava sa podriaďuje vojenským záujmom ap. V týchto podmienkach sa redukuje nielen počet účastníkov cestovného ruchu, ale aj rozsah ich spotrebných výdavkov. V dôsledku priamych vojnových operácií cestovný ruch zaniká. Cestovný ruch sa počas vojny obmedzuje aj v tých štátoch, ktoré sa priamo nezúčastňujú vojnového konfliktu. Voľnosť disponibility peňažných prostriedkov v inom štáte je predpokladom určitej úrovne spotreby v cestovnom ruchu. Častou zábranou pri cestovaní do zahraničia sú možnosti získania devízových prostriedkov, resp. v niektorých štátoch povolenie vývozu a dovozu devíz. Čím liberálnejšie budú podmienky pohybu tovaru, služieb, účastníkov cestovného ruchu a platobných prostriedkov medzi jednotlivými štátmi, tým viac sa môže rozvíjať zahraničný cestovný ruch. Rozhodnutie účastníka cestovného ruchu je ovplyvnené administratívnymi predpismi pri prechode hraníc, závisí od toho, aké liberálne sú predpisy upravujúce cesty do zahraničia, aké sú podmienky pre splnenie a získanie cestovných dokladov, udelenie víz ap. Významným nástrojom politiky štátu v cestovnom ruchu je prídel finančných prostriedkov pri cestách do zahraničia, resp. tzv. povinná minimálna výmena finančných prostriedkov. Opodstatnená liberalizácia cestovného styku medzi štátmi, zjednodušovanie administratívnych formalít môže podporiť rozvoj zahraničného cestovného ruchu. Liberalizačné opatrenia sú však ovplyvnené medzinárodnými politickými vzťahmi.

1.2.1 Analýza dopytu v stredisku cestovného ruchu

Keď hodnotíme dopyt v stredisku cestovného ruchu musíme najprv rozlíšiť dve základné skupiny účastníkov cestovného ruchu. Jedná sa o: • účastníkov cestovného ruchu s minimálne jedným prenocovaním,
• jednodňových výletníkov a tranzitných účastníkov cestovného ruchu.
Analýzu dopytu v stredisku cestovného ruchu môžeme rozdeliť na tri čiastkové analýzy podľa toho, aké premenné sa použijú. Ide o: • analýzu sociodemografických údajov, • analýzu motívov na pobyt v stredisku a aktivít vykonávaných v stredisku, • ďalšie faktory - analýzu frekvencie návštev a vernosti stredisku cestovného ruchu, dĺžky pobytu, spôsobu dopravy do strediska cestovného ruchu, spôsobu ubytovania a stravovania, získania informácií o stredisku a organizácii, prípadne ďalšie.
Rôzne použiteľné kritériá segmentácie vyjadruje tabuľka č. 1.

Tabuľka 2 – Kritériá segmentácie
| |osobné charakteristiky relevantného stavu |
| |všeobecné charakteristiky |charakteristiky vzťahujúce sa na CR |
| |demografické charakteristiky (vek, pohlavie, rodinný |častosť cestovania |
| |stav, geografický pôvod atď.) |forma organizácie cesty |
|priamo pozorovateľné |socioekonomické charakteristiky (príjem, povolanie, |cieľové miesta pobytu |
|charakteristiky |vzdelanie, sociálny status atď.) |účel pobytu |
| |fáza životného cyklu |vernosť cieľovému miestu, |
| | |ubytovaciemu zariadeniu |
| | |reakcie na marketing. nástroje |
| |znaky osobnosti (spokojnosť, uvedomelosť vzhľadom na |motívy pobytu |
|odvoditeľné agregované |životné prostredie, potreby, hodnoty, očakávania |požiadavky na cieľové miesto/ponuku |
|charakteristiky |úžitku, ochota niesť riziko atď.) |vzťah k ponuke/cieľovému miestu |
| |životný štýl |preferencie |

Zdroj: Konečná, A., 1999, s.118

Pre strediská cestovného ruchu je veľmi dôležité pravidelne vykonávať analýzu dopytových trendov. Pod pojmom dopytové trendy rozumieme zmeny v preferenciách návštevníkov. Je veľmi dôležité, aby subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu vedeli tieto trendy analyzovať a premietnuť ich do svojich produktov. Medzi najznámejšie dokumenty, ktoré sa týmto trendom venuje, patrí Tourism Trends for Europe. V tomto dokumente sú spracované analýzy (Holešinská a kol., 2007, s. 71): • vonkajšieho prostredie cestovného ruchu • spotrebiteľských trendov • produktov a marketingu cestovného ruchu.
Podľa Holešinskej a kol. (2007, s. 72-73) sa analýza spotrebiteľského chovania návštevníkov vykonáva pomocou marketingových a sociologických výskumov. Skúma sa v nich hlavne sociálna a ekonomická štruktúra návštevníkov, ich preferencie trávenia voľného času a v neposlednom rade aj ich spokojnosť s poskytnutými službami. Výskum je rozdelený do niekoľkých častí:
a) definovanie cieľa výskumu – určenie cieľa je dôležité hlavne na neskoršie využitie získaných poznatkov pri nových alebo zmene starších produktov,
b) forma výskumu – medzi základné metódy získavania dát vo výskume patria pozorovanie, prieskum a experimentovanie, z ktorých najpoužívanejší je prieskum,
c) zostavenie výberového súboru – výber koša skúmaných návštevníkov musí byť zostavený tak, aby mal čo najväčšiu vypovedaciu hodnotu a kvalitu; musí byť zachovaný pomer medzi domácim obyvateľstvom a cudzincami, pričom, čím viac je respondentov vo vybranom koši, tým je výskum vierohodnejší, no zároveň nákladnejší,
d) výber miesta a časového obdobia zberu dát – miesto by sme mali vybrať podľa toho, kde sa najviac vyskytuje vzorka návštevníkov, ktorú chceme skúmať, výskum by mal prebiehať aj v zime aj v lete, aby sa predišlo sezónnym skresleniam a mal by trvať 1 až 2 mesiace.
Medzi najdôležitejšie informácie v analytickej časti rôznych dokumentov môžeme zaradiť počet a geografickú štruktúru návštevníkov. Počet návštevníkov je základný nástroj pri medziregionálnych porovnávaniach, ale aj pri porovnávaní jednotlivých štátov. Preto by jednotlivé destinácie mali sledovať vývoj a intenzitu návštevnosti, geografické zloženie a dĺžku pobytu návštevníkov. Sledovať by sa mal aj pomer medzi zahraničnými a domácimi návštevníkmi. Avšak nesmieme zabúdať na zmeny v návštevnosti, na priemerné ročné prírastky, či úbytky hostí, počet prenocovaní a zmeny v ich geografickej štruktúre.

2 CIEĽ PRÁCE

Hlavným cieľom bakalárskej práce je na základe analýzy súčasného stavu dopytu po cestovnom ruchu v stredisku cestovného ruchu Park Snow Donovaly verifikovať alebo falzifikovať stanovené hypotézy, a predstaviť súbor návrhov a odporúčaní pre zvýšenie dopytu po službách v tomto stredisku. Naplnenie tohto cieľa je podmienené čiastkovými cieľmi, a to: a) spracovanie teoretických východísk a vymedzenie jednotlivých pojmov v oblasti dopytu po cestovnom ruchu v stredisku cestovného ruchu, b) analýza súčasného stavu dopytu po cestovnom ruchu v stredisku cestovného ruchu Park Snow Donovaly na základe primárneho a sekundárneho výskumu, c) verifikácia alebo falzifikácia stanovených hypotéz, d) návrh odporúčaní na zvýšenie dopytu po službách cestovného ruchu vo vybranom stredisku cestovného ruchu Park Snow Donovaly.

3 METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA

V rámci tejto kapitoly si zadefinuje objekt skúmania, pracovné postupy, spôsob získavania údajov a ich zdroje a použité metódy vyhodnotenia a štatistické metódy.

3.1 Charakteristika objektu skúmania Objektom skúmania bakalárskej práce je stredisko cestovného ruchu Park Snow Donovaly a subjektom bakalárskej práce je dopyt po cestovnom ruchu. Doplniť – kto ho vlastní, predmet činnosti.

3.2 Pracovné postupy Vzhľadom na charakter práce, ktorá je teoreticko-empirického zamerania, sme použili nasledovné postupy: a) Teoretická časť • literárna rešerš – skúmanie sekundárnych zdrojov k zvolenej téme (odborná literatúra, internetové zdroje, ...... • zhromaždenie a vyhodnotenie výsledkov výskumu – štúdium odbornej literatúry, vyhotovenie výpisov a poznámok, parafrázovanie, vlastné postrehy. Výstupom je vypracovanie súčasného stavu skúmanej problematiky doma a vo svete. b) Empirická časť: • Analýza objektu skúmania – zhromažďovanie sekundárnych informácií o objekte skúmania • Definovanie hypotéz – H0: Predpokladáme, že hlavným cieľom pobytu viac ako 60 % respondentov sú športové aktivity. H1 : Predpokladáme, že aspoň 40 % respondentov v stredisku cestovného ruchu Donovaly sú jednodňoví výletníci. H2: Predpokladáme, že viac ako 60% respondentov je vo veku od 16 do 35 rokov. H3 • Primárny výskum – zostavenie dotazníka, ............................ • Zhrnutie získaných odpovedí a ich následné vyhodnotenie • Verifikácia alebo falzifikácia stanovených hypotéz • Návrh odporúčaní na zvýšenie dopytu po cestovnom ruchu v stredisku CR.

3.3 Spôsob získania údajov a ich zdroje Informačné pramene, ktoré budeme spracovávať pri riešení skúmanej problematiky dizertačnej práce, možno rozdeliť do dvoch základných skupín: ▪ primárne - získané vlastným výskumom, ▪ sekundárne – získané z iných zdrojov. Primárnymi zdrojmi informácií budú originálne výsledky vlastného výskumu, ktorý budeme uskutočňovať pomocou dotazníkov a „face to face“ rozhovorov na vzorke návštevníkov strediska CR Donovaly. Ide teda o údaje, ktoré poskytujú priamy dôkaz o analyzovanej skutočnosti, získané od hodnotených subjektov výskumu. Využívanie primárnych zdrojov si vyžaduje následnú odbornú interpretáciu. Sekundárne pramene informácií, z ktorých pri napĺňaní cieľa bakalárskej práce budeme vychádzať, tvoria domáce a zahraničné pramene (knižné, časopisecké, internetové), štatistické údaje a správy štatistických úradov (Eurostat, Štatistický úrad SR), legislatívne normy platné na území Slovenskej republiky a predpisy platné pre Európsku úniu, atd'.

Pre získanie primárnych informácií bude použitá technika zberu údajov metódou prieskumu pomocou dotazníkov. Dotazníky v štruktúre budú obsahovať 2 hlavné časti – identifikačné údaje o firme/inštitúcii, v ktorej sa bude prieskum realizovať a hlavné otázky, týkajúce sa problematiky prieskumu. Otázky budú prevažne uzatvorené s možnosťou voľby selektívneho výberu, ale aj otvorené otázky, v ktorých sa respondenti môžu vyjadriť podľa vlastného uváženia.

4 VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA
Vymedzenie územia
Horská rekreačná obec Donovaly sa nachádza medzi Nízkymi Tatrami a Veľkou Fatrou. Rozkladá se v širokom sedle 16 km od Banskej Bystrice. Leží v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) a v blízkosti národného parku Veľká Fatra. Je dôležitým strediskom letnej i zimnej rekreácie. Z hľadiska typológie stredísk cestovného ruchu sú Donovaly rekreačnou obcou výlučne s rekreačnou funkciou, t. j. ide o rekreačnú obec 1. kategórie (Petrík, 2005, s. 172).

2. 1 História cestovného ruchu na Donovaloch

Najstaršou písomnosťou, ktorá opisuje donovalskú oblasť, je Maximiliánov lesný poriadok z roku z roku 1565, a to v súvislosti s ťažbou dreva a pálenia, ktoré si vyžadovala rozsiahla banská a hutnícka prevádzka Banskobystrického mediarskeho podniku. Na základe tohto poriadku v priestore dnešných Donovál postupne vzniklo osem drevorubačských a uhliarskych osád: Bully, Donovaly, Hanesy, Mistríky, Mišúty, Močiar, Polianka a Sliačany,, ktorých vznik na základe ďalších historických dokumentov môžeme vymedziť rokmi 1621 - 1652. Dôležitým medzníkom v histórii donovalských osád bolo ich spojenie do jedného administratívneho celku v roku 1860. Nariadením z 18. septembra 1895 dostali Donovaly štatút veľkej obce a boli vyňaté zo starohorského notariátu. Vtedy si založili vlastný notariát, ktorý fungoval do roku 1922. Vznik Československej republiky roku 1918 priniesol zmeny v administratívnom zaradení obce, keď bola dočasne zaradená do Podtatranskej župy.
V druhej polovici 19. storočia, po vzniku Korytnických kúpeľov, prichádzajú na Donovaly prví turisti z Budapešti a iných väčších miest. Pričinili sa o to aj prvé turistické, telovýchovné a lyžiarske spolky. Prvou športovou organizáciou na Donovaloch bola Federácia robotníckych telovýchovných jednôt (FRTJ), ktorú založili 11. marca 1923. Po založení SKI-klubu Banská Bystrica v roku 1929 sa na Donovaloch začali organizovať lyžiarske preteky.
Poloha, zdravý a čistý vzduch a pohostinnosť domácich lákali návštevy Donovál. Ubytovaní bývali v tunajších rodinách na súkromí. Najviac ich prichádzalo z Prahy, a to hlavne umelci a vzdelanci. Na vianočné sviatky v roku 1933 pricestovalo 200 lyžiarov, z ktorých boli mnohí z cudziny. Turistický ruch stúpal, a preto Klub československých turistov v Banskej Bystrici prišiel s návrhom postaviť na Donovaloch hotel a lyžiarsky vlek. Výstavba Športhotela sa začala v roku 1936 a dokončený bol v roku 1938. V roku 1938 boli Donovaly elektrifikované a začal sa budovať vodovod. Bol to dôležitý krok nielen pre rozvoj tunajšieho cestovného ruchu, ale aj športu.
Po otvorení novej cesty sa horské terény na Donovaloch začali využívať intenzívnejšie. Bol vybudovaný komplex zjazdových tratí s dopravnými zariadeniami a lesné cesty slúžili ako bežecké trate. (Škrinárová a kol., 2002, s. 76-77, 100)

2.2 Primárna ponuka cestovného ruchu na Donovaloch

Donovalská príroda je veľmi zaujímavá. Geologický podklad je pestrý a rôznorodý. Tvoria ho prevažne druhohorné horniny rozmanitého zloženia. Prevládajú rôznofarebné vápence a dolomity, sú tu aj kremene a bridlice. Podzemie je plné dutín a krasových puklín.
Od západu sú Donovaly obklopené národným parkom Veľká Fatra. Veľká Fatra je jedným z najväčších jadrových pohorí. Pre návštevníkov ponúka národný park Veľká Fatra 300 km turistických chodníkov, cyklotrasy, bežecké trate a 2 náučné chodníky (http://www.sopsr.sk/velkafatra/). Najviac vyhľadávané turistické trasy sú:
- červená značka: Donovaly – Zvolen – Šturec – Prašnické sedlo – Krížna s možnosťou odbočiť zo Zvolena do Liptovských Revúc,
- červená značka: Donovaly – Polianka – Kečka – Kozí chrbát – hrebeň Prašivá – Veľká Chochuľa s možnosťou pokračovať na Kráľovu Hoľu,
- zelená značka: Donovaly – Bully – Krčahy – Šachtička – Špania Dolina,
- žltá značka: Donovaly – prameň pri Javore – Kalište – Baláže,
- žltá značka: Donovaly – Mišúty – dolina Žarnovka – Korytnica (Bacúr, 2008, s. 64).

Kryštalické jadro, budované prevažne granitoidnými horninami (žuly, miestami kryštalické bridlice), vystupuje na povrch len na malej ploche v severnej časti pohoria. Veľká Fatra je klasickou ukážkou príkrovovej stavby. Okrem prevažujúcich vápenitých hornín (dolomity a vápence) sa uplatňujú i sliene, slienité vápence, bridlice, kremence, zlepence, pieskovce a iné horniny. S geológiou súvisia aj podzemné a minerálne vody. Donovaly sú v ochrannom pásme výdatnej krasovej vyvieračky pri Jergaloch, ktorá je zachytená do Pohronského skupinového vodovodu. Jeden z ponorov vyvieračky je nad osadou Môce. Potok pretekajúci popod osadu Bully sa tu stráca v skalných puklinách. Donovalská minerálna voda vyviera v Krivom za Mistríkmi. V neďalekých Korytnických kúpeľoch je takýchto vzácnych prameňov viac. Sú klasifikované ako liečivé. Využívajú sa na balneoterapiu, pitné kúry a plnia sa do fliaš ako stolová voda. Celé územie sa vyznačuje bohatstvom povrchových i podzemných vôd, ktoré sa sústreďujú predovšetkým vo vápencových horninách a viaceré pramene sa využívajú na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Veľká Fatra bola v roku 1987 vyhlásená za chránenú oblasť prirodzenej akumulácie vôd (Škrinárová, 2002, s. 52).
Klíma Donovál je mierne chladná a veľmi vlhká. Priemerná teplota v januári sa pohybuje od 5 do 8 º C. Priemerné ročné zrážky sa pohybujú od 1200 do 1400 mm. Najbohatšie na zrážky sú mesiace máj, jún, júl a november. Snehová pokrývka sa udrží 100 až 180 dní (Bacúr, 2008, s. 114). V zatienených ľadovcových kotloch na severnej strane Ďumbiera sneh pokrýva pôdu až 200 dní a miestami pretrváva aj do polovice júla. Klimaticky patrí územie do mierne teplej a chladnej horskej oblasti s výraznou geografickou výškovou stupňovitosťou, najvyššie časti patria do studenej, až veľmi studenej klimatickej oblasti. Na území vzhľadom ku vysokému výškovému rozdielu medzi najvyššie a najnižšie položeným bodom môžeme rozlíšiť až 5 klimaticko-geografických typov (Škrinárová, 2002, s. 52). V súčasnosti aj klímu Donovál výrazne ovplyvňuje globálne otepľovanie, ktoré spôsobuje čoraz menej dní súvislej snehovej prikrývky. Vzhľadom na to, že Donovaly sú atraktívne pre návštevníkov najmä v zime, nedostatok snehových zrážok môže negatívne ovplyvniť budúcu existenciu strediska. Rastlinstvo Donovál je ovplyvnené dlhodobou hospodárskou činnosťou ľudí. Človek premenil časť lesov na trávnaté porasty a ich kosením aj pasením vytvoril podmienky pre rozšírenie vzácnych druhov. Typickým stromom donovalského centra sa stal smrek červený (Škrinárová, 2002, s. 52). Dominujúcim rastlinným spoločenstvom je les, ktorý pokrýva asi 70 % z celkovej rozlohy. Medzi plošne najrozšírenejšie patria zmiešané lesy s bukom lesným, jedľou bielou, smrekom obyčajným, javorom horským, javorom mliečnym a jaseňom štíhlym, ktoré prevládajú v západnej a južnej časti národného parku. Zriedka sa nachádza na svahoch aj borovica sosna (http://www.napant.sk/flora/flora2.htm). Vo vyšších polohách rastú smrekové lesy. Z drevín je okrem smreka obyčajného v nenarušených prirodzených porastoch zastúpená ešte jarabina vtáčia, zemolez čierny alebo baza červená. Veľkú Fatru charakterizuje veľký koncentrovaný výskyt tisu, ktorý sa ako typická drevina dostal aj do znaku nového národného parku (http://www.sopsr.sk/velkafatra/). Zoogeograficky územie Donovál patrí do západokarpatského úseku podprovincie karpatských pohorí. Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné. Prevláda najmä jelenčia a diviačia zver. Z dravcov tu žije medveď hnedý, rys ostrovid, vlk sivý. K nim sa radia aj ďalšie mäsožravce hôr a podhoria ako je jazvec lesný, kuny, vzácne aj vydra riečna. (Škrinárová, 2002, s. 52). Bohato zastúpenou skupinou živočíchov Nízkych Tatier sú vtáky. Symbolickým vtákom mnohých obcí v podhorí Nízkych Tatier je bocian biely. Množstvo jaskýň a skalných štrbín v pohorí Nízke Tatry podmieňuje hojný výskyt netopierov. Na území hniezdi najvýznamnejšia národná populácia orla skalného a kuvika vrabčieho (http://www.napant.sk/fauna/fauna1a.htm).

2.1.2. Sekundárna ponuka strediska cestovného ruchu Donovaly

Sekundárnu ponuku cestovného ruchu tvoria ubytovacie, stravovacie, kultúrne a športovo – rekreačné zariadenia, ktoré umožňujú pobyt na konkrétnom území a využívanie jeho atraktivít. Služby týchto zariadení uspokojujú potreby návštevníkov v mieste trvalého bydliska, pri preprave a v cieľovom mieste.
Komunikačný systém patrí k základným predpokladom rozvoja cestovného ruchu. Dopravná sieť a dopravné prostriedky umožňujú návštevníkom premiestňovať sa z miesta trvalého bydliska do určitých cieľových miest. Donovaly sa nachádzajú asi 26 km od Banskej Bystrice a 28 km od Ružomberka. Cez obec vedie štátna cesta I/59, ktorá je súčasťou medzinárodnej trasy E 77. Spája Pohronie s Liptovom, Budapešť s Krakowom a Jadranské more s Baltským morom (Petrík, 2005, s. 173). Táto cesta je jediný možný prístup do tohto strediska. Hlavná cesta ovplyvnila aj štruktúru obecných ciest a chodníkov, ktoré majú v súčasnosti viac ako 27 km. V súčasnosti sa dokončuje modernizácia vozovky medzi Donovalmi a Banskou Bystricou. Jej výsledkom je rozšírenie na 2 jazdné pruhy v kaţdom smere. Táto úprava by mala zabrániť častým kolíziám a skríţeným kamiónom na tomto úseku a odstaveniu premávky. Aby sa zachovala bezpečnosť lyţiarov aj chodcov, boli nad štátnou cestou vybudované dva drevené nadchody. Vzniklo tak prepojenie centra obce s parkovacími plochami a lyţiarskym areálom (Petrík, 2005, s. 174). Donovaly sa prezentujú ako stredisko cestovného ruchu s celoročným vyuţitím, ale pre väčšinu návštevníkov sú prevaţne známym lyţiarskym strediskom. Samozrejmosťou pre Donovaly sú moderné prepravné zariadenia zaručujúce rýchlosť a pohodlnosť. Návštevníkom je k dispozícii dominanta lokality - kombinovaná 6-sedačková lanovka s 8-miestnou kabínou TELEMIX Nová hoľa, 4-sedačku Buly Expres Záhradište, ako aj ďalších 14 vlekov s celkovou kapacitou aţ 14 100 lyţiarov za hodinu. Donovaly sú strediskom medzinárodného významu. V roku 2004 získalo 5 hviezdičiek a ocenenie Slovenské Top stredisko. Disponuje viac ako 11 km pravidelne upravovanými lyţiarskymi traťami, 18 zjazdovkami viac ako 7 km zasneţovaných umelým snehom a vyše 50 km beţeckých tratí (Príloha 10). Zjazdári majú na Donovaloch dva areály. Jedným z nich je Záhradište a druhým Nová Hoľa. Bežkári si môžu vybrať rozľahlé lúky, lesy a turistické chodníky (Petrík, 2005, s. 174).
Stredisko Park Snow Donovaly sa snaží propagovať ako stredisko s celoročným využitím. Od roka 2008 je v prevádzke adrenalínové centrum zábavy Fun Aréna Donovaly s tobogánovou bobovou dráhou, lanovým centrom a lezeckou stenou (najväčšími svojho druhu na Slovensku), bungee trampolínami, 8-stanoviskou trampolínou, detským lanovým centrom a nafukovacími šmýkačkami. Práve Fun Aréna by mohla prispieť k nárastu dopytu návštevníkov počas letnej turistickej sezóny.
Na Donovaloch si môţu návštevníci vybrať z viac neţ 17 penziónov a hotelov. Hotelom najvyššej triedy 4 **** je novozrekonštruovaný Šport hotel s kapacitou 139 lôţok. Nachádza sa priamo v Donovaly Centre. Okrem hotelov a penziónov sa na Donovaloch nachádza viac neţ 100 chát, chalúp, prázdninových domov a privátov, ktoré sú k dispozícii po celý rok. Návštevníci strediska majú k dispozícii mnoţstvo pohostinských zariadení. Medzi veľmi populárne zariadenia patrí novopostavená koliba Goral. V stredisku sa nachádza asi 6 pohostinských zariadení, medzi ktoré patrí napr. reštaurácia u Sivého vlka, Stodola Donovaly alebo bistro Donly.
V súčasnosti je trendom výstavba apartmánových domov skoro vo všetkých strediskách cestovného ruchu. Na Donovaloch ich vyrástlo hneď niekoľko. Drvivá väčšina nových majiteľov je z okolia Bratislavy. Medzi najväčšie a najznámejšie apartmánové domy patrí apartmánový dom Almet, Horec a Plesnivec, Kamzík, Skalka, Spieţovec, Šafran, Tatran a Triangel. Dokončuje sa aj výstavba apartmánových domov Panorama, ktorých kolaudácia je plánovaná na jún 2009. Tento projekt tvoria 3 samostatné apartmánové domy situované priamo na svahoch lyţiarskeho strediska – časť Záhradište. V stredisku pribudne tým pádom ďalších 78 bytov. (http://reality.etrend.sk/byvanie/apartmany-panorama-inzercia/145531.html). Apartmánový dom Almet ponúka moţnosti pohodlného ubytovania priamo v centre strediska, výbornú medzinárodnú kuchyňu v pizzerii, reštaurácií "U Maka" a relax a regeneráciu v bazéne, saune a vírivke. Kamzík je apartmánový dom navrhovaný ako samostatne stojaci dvojpodlaţný, horský dom so suterénom a obytným podkrovím. Apartmánový dom Spieţovec je situovaný mimo hlavnej cesty. Šafran je nový komplex 64 apartmánových bytov, ktorý bol dokončený v roku 2006. Triangel Donovaly vybudovala developerská spoločnosť Tredon, člen skupiny Cresco Invest Group na juhovýchodnom svahu Záhradište. Práce začali v auguste 2006. V domoch sa bude nachádzať 64 apartmánov s rozlohou od 40 do 115 m2. Cena dvojizbového apartmánu s kuchynským kútom tak vyjde na 126-tis. Eur (http://reality.etrend.sk/byvanie/triangel-donovaly-do-jesene/139094.html). V stredisku sa nachádza veľké mnoţstvo apartmánových domov, ktoré sú častokrát neesteticky postavené jeden vedľa druhého a Donovaly začínajú pripomínať malé mesto a nie horskú obec. Našťastie pre stredisko, podľa marketingového manaţéra Parku Snow Donovaly Ing. Miroslava Dobrotu, v súčasnosti, aj v dôsledku krízy klesá záujem o kúpu apartmánových bytov.
Návštevníci tento rok prichádzajú na Slovensko podstatne menej ako v minulosti a sú navyše citliví na cenu. Návratnosť je podstatne pod hranicou garancií developerov. Okrem veľkých firiem, ako sú britský Letterstone, český CPI alebo domáca J&T, sú to aj menší slovenskí hráči ako Iuris, Credo, LBG alebo Esin. Apartmány budujú majitelia aquaparkov, architektonické kancelárie, hokejisti, advokáti, hotelieri i biznismeni od elektrotechniky aţ po stavebniny. Opadnutie nadšenia z horských apartmánov sa uţ prejavilo na ich predaji. Najsilnejšiu pozíciu na trhu budú mať stále projekty v špičkových lokalitách blízko aquaparkov, turistických centier, golfových ihrísk, jazier. Tam, kam chodia návštevníci, sa stále stavať bude. Druhým faktorom bude cena. Kým doteraz sa stavali najmä štvorhviezdičkové komplexy, teraz prídu na rad troj-, ba i dvojhviezdičkové. Tie rozostavané budú musieť urobiť kvôli predaju všetko – najmä zníţiť cenu. Pre kupujúcich tak vznikne výhodná moţnosť ušetriť na investícii aj desiatky percent. Biznis s horskými apartmánmi sa dostal do slepej uličky, pretoţe záplava horských apartmánov si ţiada koncepciu a skúsenosti. Bod zlomu v apartmánovom biznise bol len otázkou času, pretoţe také mnoţstvo apartmánových domov v strediskách začínalo byť neúnosné (Príloha 8). Prispela k tomu aj ekonomická kríza a silné euro (http://reality.etrend.sk/byvanie/apartmany-zlacnia.-zisk-znizila-konkurencia/165659.html). V stredisku sa nachádza turistická informačná kancelária – Info Donovaly v centre obce, priamo oproti kostolu. V súčasnosti sú návštevníkom k dispozícii aj dva bankomaty a zmenárne. Samozrejmou súčasťou strediska Park Snow Donovaly je Ski servis, lyţiarska škola pre dospelých aj pre deti, so skúsenými inštruktormi, poţičovne lyţí, poţičovňa bicyklov, Fun park pre deti slúţiaci ako detská škôlka. Na Donovaloch je široké spektrum doplnkových sluţieb. Nachádza sa tu Bowling centrum, shooting bar-laserová strelnica, novozrekonštruované relaxačné centrum, v rámci ktorého môţu návštevníci vyuţívať bazén s protiprúdom, fínsku sauna s ochladzovacou sprchou, vírivú vaňu pre šesť osôb, sluţby wellness. Na objednávku sú zabezpečené sluţby profesionálneho maséra alebo fyzioterapeuta. Modernou súčasťou strediska je prístup na Internet. Návštevníci môţu vyuţiť dva počítače, ktoré sú k dispozícii verejnosti v priestoroch informačného centra Info Donovaly. V obci Donovaly sa nachádza obecný úrad, pošta, predajňa potravín a zmiešaného tovaru, práčovňa, či krajčírske sluţby, škola, futbalové ihrisko, kniţnica, verejná kanalizačná sieť, verejný vodovod. Na Donovaloch bola voda vţdy vzácna. Celoobecný vodovod bol dobudovaný v roku 1986. Stále rastúca spotreba vody v rekreačných zariadeniach vyvolala v zime roku 2000 váţnu krízu. Riešenie sa našlo – hydrogeologický dvojitý, asi 300 m hlboký vrt. Kritickú situáciu vodári vyriešili doplnkovým a rezervným zdrojom pitnej vody, ktorý je napojený na vodovodný systém Donovál a umoţňuje spoľahlivé pokrytie terajších aj budúcich potrieb obce i strediska cestovného ruchu (Škrinárová, 2002, s. 16).

Vyhodnotenie výskumu

Analýzu dopytu po službách cestovného ruchu v stredisku cestovného ruchu Donovaly z pohľadu domácich a zahraničných návštevníkov sme vykonali na základe dotazníkového prieskumu. Prieskum bol realizovaný v mesiacoch február až apríl 2012. Návštevníkov sme oslovovali priamo na svahoch a parkoviskách, a taktiež sme distribuovali dotazníky aj v ubytovacích a stravovacích zariadeniach cestovného ruchu. Dotazníky sme vypracovali v slovenskej verzii (príloha 1) a v anglickej verzii (príloha 2). Z celkového počtu 130 distribuovaných dotazníkov sa nám vrátilo 62 vyplnených, čím sa nám podarilo dosiahnuť návratnosť 47,7%
Prieskumu sa zúčastnilo 44 % mužov a 56 % žien. Najviac návštevníkov (28 %) bolo vo veku od 26 - 35 rokov a vo veku od 46 – 55 bolo 23 % návštevníkov. Nasledujú návštevníci vo vekovej skupine 16 – 25 rokov (22 %) Nižšie zastúpenie respondentov bolo vo vekových hraniciach 36 – 45 rokov, 56 – 65 rokov (po 11 %) a najmenej respondentov (5 %) bolo nad 65 rokov. Čo sa týka vekového zastúpenia podľa pohlavia, najväčšie zastúpenie žien bolo vo veku od 46 do 55 rokov, u mužov prevažovala veková skupina od 26 do 35 rokov. Až 56 % respondentov boli vydaté ženy alebo ženatí muži, 44 % bolo slobodných.
[pic][pic]
Graf 1 Respondenti podľa pohlavia Graf 2 Respondenti podľa veku
Zdroj: Spracované na základe vlastného výskumu Zdroj: Spracované na základe vlastného výskumu

[pic]
Graf 3 Respondenti podľa stavu
Zdroj: Spracované na základe vlastného výskumu
Skoro dve tretiny respondentov (60 %) malo vysokoškolské vzdelanie, 37 % návštevníkov malo stredoškolské vzdelanie s maturitou a 3 % stredoškolské bez maturity.

[pic]
Graf 4 Respondenti podľa vzdelania
Zdroj: Spracované na základe vlastného výskumu

Zaujímavé je zloženie respondentov podľa čistého príjmu v rodine. Najviac, až 37 % ho má v rozpätí od 1 001 – 2 000 Eur, za ním nasledujú respondenti s príjmom do 1 000 Eur (32 %). Týchto 32 % sú slobodní návštevníci. Respondentov s čistým mesačným príjmom nad 2 000 Eur bolo spolu 31 % (graf 5).

[pic]
Graf 5 Respondenti podľa čistého príjmu v rodine
Zdroj: Spracované na základe vlastného výskumu

Na otázku, aký je hlavný motív ich pobytu na Donovaloch (graf 6), najviac, 31 respondentov uviedlo športové aktivity. Často ide o rodinnú lyžovačku, alebo lyžovačku zorganizovanú partiou priateľov. Okrem zjazdoviek návštevníci vyžívajú aj bežecké trate alebo Snowpark, vytvorený pre snowboardistov.a 30 % respondentov uviedlo oddych a relax. Tretím najčastejším motívom pobytu podľa respondentov je príroda. Túto možnosť označilo 22 % respondentov. Ako vyplýva z prieskumu, najmenej respondentov navštívilo Donovaly kvôli zábave, služobnej ceste, spoznávaniu a návšteve známych alebo rodiny.

Otázka č. 1: Hlavný motív Vášho pobytu
[pic]
Graf 6 Návštevníci Donovál podľa hlavného motívu ich pobytu
Zdroj: Spracované na základe vlastného výskumu

Informácie o stredisku cestovného ruchu Donovaly má skoro tretina opýtaných návštevníkov 30% z predchádzajúcej skúsenosti (graf 7). Predpokladáme, že táto skupina návštevníkov sa do strediska vracia na základe svojej predchádzajúcej pozitívnej skúsenosti. 26 % návštevníkov má informácie o stredisku na základe odporúčaní známych, priateľov a rodiny. Tieto výsledky potvrdzujú teóriu, že goodwill strediska je veľmi dôležitý a spokojní návštevníci sa sem vracajú znovu a šíria o stredisku pozitívny imidž. Až 24 % návštevníkov získalo informácie o stredisku z Internetu. Len 5 % návštevníkov sa o stredisku dozvedelo z novín, časopisov a letákov a 5 % prostredníctvom televízie a rádia. Z uvedeného vyplýva, že stredisko Donovaly musí zlepšiť svoju marketingovú komunikáciu prostredníctvom týchto komunikačných kanálov. Ostatní respondenti uviedli, že tam majú vlastnú chatu alebo že sú z regiónu.

Otázka č. 2: Ako ste sa dozvedeli o Donovaloch?
[pic]
Graf 7 Zdroj znalosti o Donovaloch
Zdroj: Spracované na základe vlastného výskumu
Až 39 % respondentov označilo, že navštívili stredisko Donovaly viac ako 5 krát. Sú to domáci návštevníci, väčšinou z blízkeho okolia alebo majitelia chát a apartmánov. 24 % respondentov navštívilo Donovaly 3 – 5 krát a 18 % 2 krát. Len 21 % respondentov bolo v stredisku po prvýkrát. Patria medzi nich hlavne zahraniční návštevníci, ktorí absolvujú poznávací zájazd, prípadne sem prišli na odporučenie svojich známych. Veľmi pozitívne vyznieva zistenie, že až 61 % návštevníkov sa sem opakovane vracia.

Otázka č. 3: Koľkokrát ste navštívili Donovaly?
[pic]
Graf 8
Zdroj: Spracované na základe vlastného výskumu

Najviac respondentov, až 42 % označilo dĺžku pobytu 1 deň, bez následného ubytovania a prenocovania a ich návšteva netrvá dlhšie ako 24 hodín. Túto časť návštevníkov tvoria najmä obyvatelia Slovenska z okolitých miest, ktorí prišli na krátkodobý výlet a zahraniční turisti, ktorí prechádzajú cez Donovaly v rámci poznávacích zájazdov a na Donovaloch zotrvajú len niekoľko hodín. 22 % respondentov zotrvá v stredisku 2 až 3 dni. Dĺžku pobytu od 4 do 7 dní označilo 31 % respondentov. Tento pomerne vysoký podiel je ovplyvnený termínom prieskumu, ktorý sa robil aj počas jarných prázdnin. Sú to návštevníci z odľahlejších miest Slovenska, prípadne zahraniční návštevníci. Len 5 % respondentov strávi na Donovaloch viac ako 7 dní. Môže to byť spôsobené viacerými faktormi. Hoci sú Donovaly strediskom s medzinárodným významom, väčšinu návštevníkov tvorí prevažne slovenská klientela. Domáci návštevníci nemajú potrebu zostávať v stredisku dlhšie ako týždeň. Viac ako 7 dní zostávajú v stredisku ubytovaní hostia najmä zo zahraničia.

Otázka č. 4: Aká je dĺžka Vášho pobytu?
[pic]
Graf 9 Návštevníci Donovál podľa dĺžky pobytu
Zdroj: Spracované na základe vlastného výskumu

Najviac respondentov, až 30 %, prichádza do strediska s celou rodinou aj s deťmi.. Druhá najpočetnejšia skupina respondentov (28 %) trávi pobyt na Donovaloch s priateľmi. 16 % respondentov navštívi stredisko s partnerkou alebo partnerom a 14 % len s manželkou alebo manželom. Podľa uskutočneného prieskumu minimálny počet respondentov trávi dovolenku samostatne alebo s organizovanou skupinou, prípadne je na Donovaloch z dôvodu pracovnej cesty (graf 5).

Otázka č. 5: Ako trávite dovolenku?
[pic]
Graf 5 Neviem, ako ho mám nazvať.
Zdroj: Spracované na základe vlastného výskumu

Najviac respondentov, až 36 % si rezervuje svoj pobyt priamo v ubytovacom zariadení. Spôsob zabezpečenia pobytu bez rezervácie označilo 27 % respondentov, ktorí predstavujú hlavne jednodňových návštevníkov. Cez cestovné kancelárie alebo agentúry si zabezpečilo pobyt 21 % respondentov. Ostatní uviedli, že majú na Donovaloch vlastnú chatu alebo že sú z regiónu.

Otázka č. 6: Spôsob zabezpečenia pobytu ?
[pic]
Graf 6 Respondenti podľa spôsobu zabezpečenia pobytu
Zdroj: Spracované na základe vlastného výskumu

Približne rovnaký počet respondentov uprednostňuje ubytovanie v chate (22 %), v penziónoch so zabezpečeným stravovaním (21 %) a v hoteloch so zabezpečeným stravovaním (19 %). Za nimi nasledujú apartmány (16 %) a penzióny bez stravovania (13 %). Len 9 % uprednostňuje hotely bez stravovania (graf 7).

Otázka č. 7: Aký typ ubytovania uprednostňujete?
[pic]
Graf 7 Preferované ubytovanie podľa respondentov
Zdroj: Spracované na základe vlastného výskumu

Spôsob dopravy do strediska cestovného ruchu vyšiel veľmi jednoznačne. Až 84 % respondentov uviedlo, že použilo vlastné auto.

Otázka č. 8: Spôsob dopravy do strediska CR?
[pic]
Graf 8 Návštevníci Donovál podľa spôsobu dopravy do strediska
Zdroj: Spracované na základe vlastného výskumu

Na otázku, aké služby respondenti využili počas pobytu v tomto stredisku, sme zistili nasledovné výsledky (graf 9). Najviac respondentov využilo stravovacie služby (51) a športovo-rekreačné služby (43). Ubytovacie služby využilo približne 31 návštevníkov. Približne rovnako respondenti využívali počas návštevy aj informačné služby (26) a wellness služby (22), ktoré sa dostávajú v súčasnosti do popredia a stávajú sa súčasťou životného štýlu hlavne lepšie zarábajúcich ľudí. Len 10 respondentov využilo animačné služby a 3 kongresové služby.

Otázka č. 9: Aké služby ste využili počas Vašej návštevy strediska Donovaly?
[pic]
Graf 9 Druhy služieb využité návštevníkmi Donovál
Zdroj: Spracované na základe vlastného výskumu

Pri zisťovaní spokojnosti respondentov so spotrebovanými službami sa hodnotilo 13 druhov služieb podľa nasledovnej hodnotiacej stupnice: veľmi spokojný, spokojný, neutrálne, menej spokojný, nespokojný (graf 10). Najvyššiu spokojnosť respondenti vyjadrili so športovo-rekreačnými službami, stravovacími a ubytovacími službami. Najviac sú nespokojní s prepravnými službami, kúpeľnými a zdravotnými službami a sprievodcovskými službami. Podrobné grafické znázornenie spokojnosti respondentov s jednotlivými službami je prílohou č.xxxx

Otázka č. 10: Ako ste spokojný so službami na Donovaloch?
[pic]
Graf 10 Spokojnosť návštevníkov Donovál podľa druhov služieb
Zdroj: Spracované na základe vlastného výskumu

S predchádzajúcou otázkou úzko súvisí naše zisťovanie, aké služby respondentom chýbajú na Donovaloch (graf 11). Najviac, až 18 respondentov uviedlo, že kúpeľné a zdravotné služby, 16 uviedli sprievodcovské služby a 12 prepravné služby.

Otázka č. 11: Aké druhy služieb Vám na Donovaloch chýbajú?
[pic]
Graf 11 Chýbajúce služby na Donovaloch podľa respondentov
Zdroj: Spracované na základe vlastného výskumu

Dotazníkový prieskum sme doplnili osobnými rozhovormi s respondentami, pri ktorých nám títo uviedli, že im napríklad na Donovaloch chýba kúpalisko, zdravotné stredisko, lekáreň a od jari do jesene cyklobus a cykloservis.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

1. Carver, G. 1998. Ako splniť očakávania skúsených európskych turistov zo spotreby služieb, In Ekonomická revue cestovného ruchu, roč. 31, 1998, č. 4. ISSN 0139-8660, s. 242-245
2. Conevská, M. 1987. Ponuka a dopyt vo vybraných typoch rekreačného prostredia BĽR. In Ekonomická revue cestovného ruchu, roč. 20, 1987, č. 4. ISSN 0139-8660, s. 167-173
3. GÚČIK, M. 2008. Cestovný ruch. Bratislava : SPN, 2008. 110 s. ISBN 978-80-10-01507-8
4. GÚČIK, M. 2000. Základy cestovného ruchu. Banská bystrica : EF UMB, 2000 152 s. ISBN 80-8055.355-6
5. GÚČIK, M. A KOL. 2006. Manažment cestovného ruchu. Banská Bystrica : Slovak-swiss tourism, 2006. ISBN 80-88945-84-4
6. GÚČIK, M., KUČEROVÁ, J., PATÚŠ, P. 1997. Manažment regiónu a strediska cestovného ruchu. Banská Bystrica : Cestovateľ, 1997. 160 s. ISBN 80-967-649-1-8
7. GÚČIK, M., KAŠPAR, J., KOPŠO, E., PATÚŠ, P. 1989. Materiálno-technická základňa cestovného ruchu a spoločného stravovania. Bratislava : SPN, 1989. 263 s. ISBN 80-08-00070-8
8. HOLEŠINSKÁ, A.; KUNC, J.; ŠAUER, M. 2007. Metody pro tvorbu strategických a programových dokumentů cestovního ruchu. Brno : Epava, 2007. 120 s. ISBN 978-80-210-4290-2.
9. INSKEEP, E. 1991. Tourism planning: An integrated and sustainable development approach. New York : Van Nostrand Reinhold, 1991. 508 s. ISBN 0-442-00122-3
10. KASPAR, C. 1995. Základy cestovného ruchu. Banská bystrica : EF UMB, Trian, 1995. 142 s. ISBN 80-901166-5-5
11. KOLEKTÍV. 2001. Služby a cestovný ruch. Bratislava : Sprint, 2001. 523 s. ISBN 80-88848-78-4
12. KONEČNÁ, A. 1999. Rozvoj cestovného ruchu v regióne. Koncepcia rozvoja cestovného ruchu v stredisku cestovného ruchu. Bratislava : Ekonóm, 1999. 193 s. ISBN 80-225-1149-8
13. KOTLER, Ph. 1988. Marketing management. Praha : Grada Publishing, 1998. 710 s. ISBN 80-7169-600-5
14. Krivá, M., 1992. Tendencie vývoja dopytu domáceho obyvateľstva po službách cestovného ruchu. Banská Bystrica : GRIFÓN, 1992 . - S. 47-51
15. Lounek, J. 1985. Možnosti využitia sociologických výskumov pre poznávanie dopytu a ponuky v cestovnom ruchu. Banská Bystrica : Dom techniky ČSVTS, 1985, počet stran ISBN
16. Novacká, Ľ. 2004. Krízy v medzinárodnom cestovnom ruchu a ich dôsledky na dopyt. In Nová ekonomika, roč. 3, 2004, č.1. ISSN 1336-1732, s. 47-51
17. PATÚŠ, P. 2004. Problémy manažmentu strediska cestovného ruchu. Banská Bystrica : EF UMB, 2004. 180s. ISBN 80-8055-946-5
18. PATÚŠ, P. 2003, Sezónnosť stredísk cestovného ruchu. In Ekonomická revue cestovného ruchu, roč. 36, 2004, č. 3. ISSN 0139-8660, s.131-136
19. PATÚŠ, P. 2007, Manažment stredísk cestovného ruchu na Slovensku. In Ekonomická revue cestovného ruchu, roč. 40, 2007, č. 2. ISSN 0139-8660, s. 67-78
20. SLÁDEK, G. 2004. Vývojové štádiá stredísk cestovného ruchu. In Ekonomická revue cestovného ruchu, roč. 37, 2004, č. 1. ISSN 0139-8660, s. 5-10
21. Škrinárová a kol. 2002. Donovaly. Priestor medzi nebom a zemou. Banská Bystrica : Štúdio Harmony, s.r.o., 2002. 111 s. ISBN 80-968547-6-3
22. VANHOVE, N. 2011. The Economics of Tourism Destination. London : Elsevier Ltd., 2011. 358 s. ISBN 978-0-08-096996-1

http://www.euroekonom.sk/poradna/ekonomicky-slovnik/?q=dopyt

Autor Krivá, Marta Názov Tendencie vývoja dopytu domáceho obyvateľstva po službách cestovného ruchu / Marta Krivá Zdroj Prechod cestovného ruchu k trhovej ekonomike . Banská Bystrica : GRIFÓN, 1992 . - S. 47-51 Rozsah Res. angl., nem.

-----------------------
Stredisko cestovného ruchu

Sociálne prostredie

Legislatívne prostredie

Politické prostredie

Kultúrne prostredie

Medzinárodné vplyvy

Ekonomické prostredie

Technologické prostredie